Založ si blog

Prezidentský volebný šach = veľká pravicová rocháda

   Drahí čitatelia, predkladám Vám BLOG ktorý je súborom asi dvadsiatky príspevkov z Facebooku sumarizujúci moje názory a postrehy z práve prebiehajúcej prezidentskej kampane. Je to celý súbor názorov na jednom mieste – hoci je toho niekoľko strán. Pokúsim sa Vám (hlavne voličom pravice) veľmi konkrétne a zrozumiteľne vysvetliť o čo tu ide. Ale hlavne, prečo ísť voliť a prečo voliť aj pre voliča pravice (hlavne Procházku) skôr Fica ako Kisku lebo ide o veľmi dôležitú pravicovú rochadu na ktorú jedno krídlo prehrá v prospech iného – hrá sa totíž o pravicu než o pozíciu Fica. Hoci je známe, že som známy agitátor ľavice, v tomto príspevku budem dôraz klásť na pravicový názor a nezávisle k ľavici. Príspevok rozdelím do pár samostatných častí pre lepšiu priehľadnosť. Tak ako v názve, budem aj ďalej používať určitú šachovú terminológiu aby som vysvetlil túto partiu.

 

Kiskov alebo Procházkov kráľovský gambit?

 

   Po prvom kole morálnym víťazom je Radoslav Procházka ktorý dokázal z nuly na seba získať vyše 400,000 hlasov predovšetkým pro-konzervatívneho voliča drtivým porazením ortodoxného konzervatívca Pavla Hrušovského. To znamená, že Procházka viaže dominantnú časť voliča ľudovej platformy v neprospech týchto strán. Andrej Kiska získal o pár desiatok tisíc hlasov viac, ale jeho volič je zásadne agregovaný volič teraz priamo neviazaný na určitý pravicový názor.

 

  Ak totíž zvíťazí Kiska jasne nad Ficom, Kiska bude mať silnú psychickú pozíciu voči ostatku pravice uzurpujúc si cez svoj projekt hlavnú časť pravice vyplienením toho čo v parlamente je. Bude mať super tvrdý tromf že práve on dokázal jasne poraziť prakticky neporaziteľného Fica na rozdiel od iných. Ak sa tak stane, pre Radoslava Procházku a ľudovú platformu už tým pádom NIET miesta lebo sa bijú o toho istého voliča. Čo znamená vyhniť alfou do politického zabudnutia v roku 2016.

 

   Ak prehrá Kiska v druhom kole proti Ficovi, vo veľkej výhode bude Radoslav Procházka lebo jeho projekt môže mať ďaleko väčšiu šancu na úspech ako Kiskov. Prípadne, je to šancou záchrany časti starých pravicových strán. Pre Procházku je prehra v prvom kole v skutočnosti víťazstvom lebo z nuly došiel na veľmi silný konkurencieschopný výsledok bez príliš širokej agregácie rozmanitého pravicového voliča kým pre Kisku prehra v druhom kole je ďaleko bolestivejšia – posledný výsledok bude predsa len prehra.

 

   Ovšem obaja majú svoje projekty politických strán (hoci u Kisku je to teraz nečitateľné lenže politika je sakra silná droga). Nerobme si ilúzie, že na pravici nejde o vnútorný boj o voliča. Platí stará známa zásada – plieniš alebo budeš vyplienený, ukoristi si z koláča lebo ti ho zožerú iní. Založenie strany vôbec nie je také ľahké ako sa na prvý pohľad zdá. Veľa sľubných novostrán so silnou osobou lídra skrachovalo alebo postihli rôzne problémy – ANO Pavla Ruska, SaS Richarda Sulíka, Most-hid Bélu Bugára, NOVA Daniela Lipšica apod. Nový projekt strany, strednodobo musí vedieť udržať preferencie minimálne aspoň 15-20%. Pod 10 percent to proste nemá zmysel – nepresadíte prakticky nič (okrem vydierania). To znemená, musí dôjsť k vyplieneniu stávajúcich elektrorátov vyziabnutých alebo starých strán. A tie dobrovoľne elektorát nedajú – takže sila strany musí vychádzať od sily celého tímu ľudí, sily regionálnej štruktúry, schopnosti prieniku, agitačnej prezentácie a názorového dôrazu, schopnosti mediálnej komunikácie a hlavne presvedčenia voliča pre dobrú zmenu. A práve teraz sa hrá o zásadnú pozíciu na šachovnici.

 

   Založenie stabilnej strany so sebou odnáša potrebu veľmi solídneho kapitálu – priestory pre regionálne kancelárie, budova pre centrálu, výbava technikou, agitačné kampane, marketing … stojí veľa peňazí. Preto obaja veľmi dobre vedia, že do projektu politickej strany chcú ísť až vtedy až budú mať solídnu istotu strednodobej udržateľnosti, silnú podporu elektorátu ktorý vie reálne na vec sám prispieť. Nestačí totíž podpora pár milionárov – tí hrajú len dovtedy kým vidia reálne udržateľné výsledky a politické pozície.

 

   Z hľadiska politickej aktivity Kiska po prehre v druhom kole sa môže stiahnuť a povedať, že jeho hlavná úloha nevyšla úplne ale uhral veľmi dobrý výsledok za ktorý sa nemusí hanbiť. Na stávajúcej pravici porazil všetko čo šlo. Zato Procházka musí politicky naďalej hrať pretože on sa jasne profiloval ako čistý politik pre zmenu. Preto Procházkovi ide o všetko. Ak ale jeho volič chce Procházku do funkcie premiéra, nesmie mať šancu preraziť Kiska. A teda teraz v sobotu musí jeho volič voliť Fica. Procházka musí jednak vybudovať silnú stabilnú funkčnú stranu a s ňou preraziť a dlhodobo mať jasne navrch nad ostatkom pravice – čo ide pokiaľ neplienia dvaja alfa samci. Kiska ovšem pri svojom úspechu môže spoliehať na silu nového odlišného prístupu – môže otvoriť úplne nové témy, dôraz na informačné, ekologické, energetické technológie, neštandardné prístupy v zdravotníctve, dôraz na ekonomickú racionalizáciu a efektivitu školstva apod.

 

   Podstata prezidentských volieb je aj v tom, že sú predohrou k ďaleko dôležitejším straníckym voľbám – k eurovoľbám. Tieto voľby totíž budú prvé ostré voľby strán kde sa ukáže ktoré strany z parlamentnej pravice akú majú politickú silu a ktoré nie. To veľmi dobre vie tak Kiska ako i Procházka. Ovšem ako kandidáti na prezidenta sú obaja mimo hry (sú bez partají) – čo paradoxne je určitá výhoda, ovšem iba pre jedného z nich. Ďalšie podstatné voľby sú komunálne voľby lebo v nich vystupuje silná množina občianskych nezávislých kandidátov. A tí čo uspejú sú excelentnou základňou pre silné nové osobnosti pre svoje politické projekty. Takže paradoxne Kiska i Procházka bojujú o lepšiu pozíciou na štarte pre uchmatnutie si regionálnych talentov z nasledujúcich komunálnych volieb, prípadne pre právo “prebrať” osobnosti z “novotvarov” pravice – Lipšicovej Novy, SaS, či koristenie zatúlaných ľudí ako Hrnčiar v Moste, v SDKÚ apod.

 

   Dôvod prečo píšem gambit (v šachu znamená obetovanie menej dôležitej figúrky v prospech významnej či silnej pozície) je zrejmé. Fico prezident neohrozuje projekty tak Procházku či Kisku alebo staré strany. Na viac, ak sa budú obaja rúvať o korisť, kľudne môže zvíťaziť tretí. Na viac, SMER bez Fica bude predsa len úplne iná strana. Bude pod tlakom sa vyrovnať s touto situáciou. Čo je obrovská šanca a impulz pre reštart pravice ktorá býva len raz za dekádu. A to by bola určite obrovská škoda len tak premárniť. Je rozdiel Fica raz poraziť a SMER-SD s Ficom porážať. Aj naši hokejisti vedia čechov poraziť ale nie spravidla víťaziť.

 

 

Pravičiarská sicilská obrana

 

   Samozrejme tak ako majú tvrdé politické plány Procházka ako i Kiska (ktorý zatiaľ na verejnosti nič neukázal – ja si nemyslím že jemu ide len o verejný rozmar utratiť len tak stovky tisíc eur), tak isto ostatok pravice nemôže zaháľať – kapre si dobrovoľne nevypustia vlastný rybník. Z ich pohľadu samozrejme ide o obranu svojich základných pozícií. Názov sicilská nedávam náhodou, lebo spôsob aký volia vôbec nie je vyberavý tak pre Kisku (a to by si mal Andrej jasne uvedomiť) ako i Procházku. Preto poďme sa pozrieť čo táto hra znamená. Po prvom kole skoro všetci “pravičiari” vyjadrovali podporu Kiskovi, ovšem miera faloše je tam preveľká. Tak isto Kiska si musí uvedomiť, že jeho poradcovia (z SDKÚ) kalkulujú s niečím. Je predsa obecne známe, že Dzurinda v zákulisných hrách je drsný nevyberavý hráč – viď odstavenie Ivety Radičovej.

 

   Ak totíž príde na lámanie chleba v parlamentných voľbách, tak široký stranícky zlepenec určite nevznikne. Takto “protiváha” Kisku voči SMERu je eliminovaná a jeho funkcia na domácej politickej scéne stratí úplne zmysel. Keď to nevedelo fungovať v opozícii, zhoda prakticky neexistovala ani u ľudovej platformy, tak pri riadení štátu tobôž zlepenec nikdy fungovať nebude. Memento Radičovej vlády je veľmi silné. Nikto nebude chcieť čierneho Petra za pád vlády – SaS sa s tým borí dodnes. Pud pravicovej sebazáchovy jasne hovorí, že neobes sa pre nejaký “ideál”, nenechaj sa upáliť za záujmy iného dobrovoľne. Ak to spravíš, tak po ďalších voľbách si nikto na teba nespomenie – viď ANO, Slobodné fórum … apod. Poďme sa pozrieť na pozície súčasnej parlamentnej pravice s pridaním SNS.

 

   Začnime s KDH. Táto strana je tvorená tvrdo konzervatívnym mimoriadne mobilným elektorátom voličov – známymi babkami KDHačkami. Tie volia KDH úplne bez ohľadu čo reálne KDH v exekutívne robí. Ak zatekalo poriadne do topánok v minulosti, KDH sa vždy uchýlila k osvedčenej taktike na vysokú mobilizáciu svojho voliča vytiahnutím ultra konzervatívnej katolíckej témy – náboženstvo na školách, zmluva o výhrade vo svedomí (Vatikánska zmluva), a teraz ústavná ochrana rodiny. Silné napojenie na Katolícku cirkev je silný nástroj ako šíriť svoje myšlienky a podporu pre túto stranu. Stačí keď si pozriete Katolícke noviny. Preto KDH mohlo v minulosti voliť aj “drsné” prístupy k ostatným partnerom – viď Hrušovského položenie druhej Dzurindovky tesne pred voľbami so zmluvou o výhrade vo svedomí (Vatikánska zmluva) aby KDH odpútalo pozornosť od svojich zlyhaní vo vláde a aby KDH mohlo svoju taktiku použiť.

   Pre tohto voliča KDH už odpracovalo – voľba Fica má obrovské výhody lebo znižuje hrozbu Procházku (ten je konzervatívec a odpadlík z KDH), ale hlavne donucuje Kisku hrať pre pro-kresťanskú kartu hoci Kiska túto hru hrať skôr nechce. Lenže voľba Kisku zo strany Figeľa je kalkul na Kiskovo zlyhanie vo funkcii prezidenta (neskúsenosť, nepripravenosť, odhalenie a vyhýbanie sa podrazákom z blízkych radov…) aby práve zhoršil východiskovú pozíciu pre Procházkov projekt lebo fanatický volič KDH ťažko bude voliť Kiskov skôr pro-liberálny prístup. A KDH (jej ľudia čí prívesky zo strany) na vyhnívanie partnera je proste expert – viď SOP, ANO, SaS. Ešte raz vravím, pre babky KDHačky Fico urobil to čo KDH potrebuje – tvrdo katolícku tému do volieb. KDH vedelo že Fico musí ustúpiť aby sa zbavil (síce neoprávnenej) nálepky Harabína a problémov súdnictva a KDH si mohlo pretlačiť čo potrebuje. V tomto smere však urobil ostatok pravice obrovskú chybu že nechalo KDH bartel urobiť tak veľmi lacno – čo im teraz v parlamente evidentne došlo.

 

   Poďme na SDKÚ. Táto strana vznikla odídením platformy Mikuláša Dzurindu po prehre o predsedu KDH v roku 1996. Po volebnom zlepenci SDK bolo jasné, že do KDH späť cesta nevedie – preto Dzurinda musel založiť SDKÚ. Poraziť KDH sa mu nikdy nepodarilo a politické líderstvo pravice SDKÚ doviedlo do existenčných problémov. Dnes SDKÚ je v silných kŕčoch spôsobených vlastnými chybami po voľbách 2012. Daň za drsné sebectvo Pavla Freša pre funkciu župana bolo prudké oslabenie regionálnych pozícií, počtu kandidátov pre zastupiteľstvá v prospech iných strán. Podobne poslanecký klub SDKÚ po roku 2012 je prakticky rozvrátený – je otázkou času kedy skončí ako SaS. Takto dnes SDKÚ má rozpadnuté, veľmi slabé štruktúry v mnohých okresoch – všetko sa stiahlo na Bratislavu. To ovšem zakladá problém ako dosiahnuť 5 percent pre ďalšie voľby lebo SDKÚ sa stáva ľahkou korisťou tak pre Procházku (ktorého volila dominantná časť elektorátu SDKÚ) ale aj pre Kisku pokiaľ prerazí jeho projekt. Ak teda volič SDKÚ chce prežitie svojej obľúbenej strany, v podstatnej miere nepustiť kontrolu nad pravicovým voličom Bratislavy, tak to jasne znamená, že musí podporiť v týchto voľbách (hoc tak nenávideného) Fica. Vyautovanie Kisku síce nerieši hrozbu od Procházku, ale oveľa ľahšie sa bráni proti niekomu koho máte prečítaného a viete kde má slabiny. Fico však vyplienenie hniezda SDKÚ určite nespôsobuje.

 

Poďme na Most-híd. Bugár po prehratí súboja o predsedu v SMK jasne pochopil, že pre jeho platformu niet v SMK miesta. Preto logicky sa musel porúčať zo strany založením vlastného projektu. Na druhej strane však Bugár veľmi dobre vedel že on ako osoba je silný marketing ktorý viaže voliča. Ovšem maďarskej menšiny samo o sebe nie je dosť na to aby mal istých 5%. Takto stačilo presvedčiť pre jeho “otvorený” projekt určitú podporu pragmatickej (občianskej) pravice zo slovákov – pridajte sa lebo 5% je prakticky isté a všetko čo donesiete je vo váš prospech. Táto slizká falošná “pro-maďarsko” pre menšinu, ovšem otvorená forma pre chýbajúci prúd pravice, umožňuje žiť Bugárovi v ľudovej platforme dodnes – ovšem problém je, že karta sa mu obracia. A to veľmi dobre vie Kiska pretože Kiska sám vedie občiansky aktívny agitačný prístup. Bez väzby na maďarskú menšinu kde dominuje SMK (viď výsledok Gyulu Bárdoša) ten “most” na slovákov proste nezaberie. Ovšem volič Mostu sa rozkladá tak na podporu Kisku ako i Procházku. Logicky je preto podpora Fica naproti Kisku, lebo víťazstvo Procházku na pravici umožní migráciu (bez starých ojazdených tvárí ako Zsolt Šimon, Bugár ..:) do nového projektu pre (v zásade) funkčné jadro zo slovenskej časti (Hrnčiar, Gregorovič …) ako i podpory pre menšinovú občiansku pro-konzervatívnu platformu. Obeť partaje Bugára v prospech Procházku dáva základ pre určité politické prežitie – čo v projekte Kisku určite nie. Preto logicky pre voliča Mostu je plne racionálne zabudnúť na roky sugerovanú mantru a potrebujú voliť Fica.

 

Poďme na SaS. Situácia s touto stranou je trochu zložitejšia. SaS je strana ktorá po silnom otrase spred roka je dnes stabilizovanou vyprofilovanou stranou ovšem slabo vybudovanými štruktúrami. Sulík v zásade prišiel veľmi správne s novým politickým projektom a potrebou odchodu pro-liberálnej reformistickej frakcie z SDKÚ. Tak isto získal obrovskú podporu 12% v roku 2010 ovšem urobil zopár zásadných chýb. Nemyslím položenie vlády lebo zásadný postoj strany a pohľad na vec má strana pri svojej liberálno-ekonomickej línii zo svojho vlastného programu hájiť (ja nevravím či je správne alebo nie). Ovšem silné štruktúry nevybudoval. Na jednej strane je veľmi správne aby strana sústreďovala porovnateľne vysokú kvalitu členskej základne ako celku (čo bola veľmi zaujímavá nová cesta), ovšem bez väčšieho množstva členov a aktívnych prispievajúcich ľudí pre stranu nejde projekt dlhodobo udržať. Pre Sulíkovcov sú prezidentské voľby veľkým emocionálnym nábojom poraziť Fica, tvrdá kritika predsedu a zložité vzťahy medzi sebou dáva motiváciu, ovšem každý volič Sulíka si musí uvedomiť že Kiska a jeho partaj zásadne ohrozuje ich stranu – ide o toho istého pro-liberálneho voliča pravice. A SaS má príliš málo na to aby mohla riskovať prepad pod 5%. Potom príde o všetko v prospech Kisku. Pre voliča SaS preto vravím, poriadne porozmýšľajte či fakt stojí emocionálna pozícia za vysoké riziko vyplienenia vlastnej strany. Pre SaS sú eurovoľby absolútne prioritné. Nechať agitovať Kisku v čakačke na úrad prezidenta pre svoj projekt znamená ukoristiť voliča SaS. Preto skôr odporúčam zaťať zuby, zapchať nos i uši, zavrieť oči a voliť skôr Fica.

 

Poďme na NOVU – Daniel Lipšic od začiatku bol jasne element v KDH ktorý do línie a formy KDH nepasoval. Je obecne známe, že Lipšicov prístup mal jasne bližšie skôr k SDKÚ či Miklošovsko-Dzurindovskému krídlu. Preto nečudo že po ceste do opozície sa musel z KDH porúčať. Ovšem Lipšic nie je v politike nová tvár – je tu viac než 10 rokov a 2x bol minister. Na jednej strane Lipšic pochopil že zjednocovanie strán na pravici je nemožné, preto správne sa sústredil na prienik na voličskú základňu. Lenže s babkami KDHačkami určite počítať nemohol. Preto musí plieniť slabé málo “strážené” hniezda. Skúsil to s Kollárom v SaS lebo nedalo sa očakávať že pre úplne novú stranu budú všetci plne názorovo liberálne zmýšľajúci jednotní ľudia. Otočka názoru v politike nie je nič nové. Lenže toto určite nestačí na 5%. Čisto liberálneho voliča nepresvedčí Lipšic. Preto musí ešte jedno hniezdo – a to SDKÚ je krásne núkajúce sa. O Lipšicovi však neraz bolo počuť že je podpásovkár. Otázka znie, aký je vzťah medzi Kiskom a Lipšicom. Procházka a Lipšic sú dvaja rivali bojujúci o to isté. Procházka má jasne prevahu (400,000 hlasov plošne po Slovensku určite je ďaleko viac ako prepadák Kollára vo VÚC voľbách). Procházka získal 400k hlasov svojou autoritou kým Lipšic musí tvrdo politicky bojovať.

   Ak majú nejakú dohodu s Kiskom, tak Lipšic vie krásne hneď doraziť pár strán naraz a zároveň dostať pod tvrdý tlak znova SaS. Lesť v politike je tak isto nástroj boja. Ak nie a Kiska má úplne iný projekt, tak volič Lipšica by nemal ísť do volieb v druhom kole vôbec lebo nemá čo voliť. Jasné víťazstvo Fica dáva prevahu pre Procházku ovšem víťazstvo Kisku dáva silu pre účinnejšie plienenie pravice vrátane (na úkor) Lipšicovky (jeho strana v žiadnych voľbách jasne neuspela). Z tohto ohľadu by sa mal teda Lipšic držať skôr stranou ohľadom druhého kola.

 

Poďme na SNS. Táto strana je nesporne najdlhšie pôsobiaca strana v slovenskej politike. Prešla si obdobím kedy musela urobiť obrovskú vnútornú reformu a obmenu strany od zlých politikov ako Ján Slota, káuz apod. Musela prísť s úplne iným konceptom so zameraním na prirodzené vlastenectvo než nacionalizmus či nacionálny populizmus. Prejsť od hulvátstva, drzosti a arogancie k slušnosti. To sa novému predsedovi Andrejovi Dankovi podarilo. Je to silná politická osobnosť vysokej kvality ktorá dáva základ pre stranu do budúcna. Na pravici v súčasnosti je to asi jediný politik najvyššej kvality. Jeho devízou sú priame osobné skúsenosti živnostníka, z podnikania, vedieť sa postarať o firmu, zamestnancov, platiť faktúry a nežiť na štátnom a hlavne je to priamy otvorený človek. Devízou nesporne je vysoko pragmatický progresívny otvorený prístup s prvkami tak kultúrne pro-konzervatívneho ako i viacero prvkami pro-sociálneho pohľadu s dôrazom na ekonomickú obozretnosť a zodpovednosť. To robí z SNS veľmi silný subjekt do budúcna lebo vie potenciálne agregovať voliča viacero platforiem z pravicovej mapy. Otázka však je, či to SNS dokáže využiť a jasne oddeliť to nové iné od starého. Prezidentské voľby ju zastihli v stave kedy nemusí hrať.

   Ovšem SNS má obrovskú výhodu nad ostatnými pravicovými stranami. Kde sa bijú dvaja, víťazí tretí. A to zjavne veľmi dobre vie Procházka na rozdiel od Kisku.  Ovšem volič SNS má dôvody prečo ísť voliť, lebo Procházkov projekt predsa len je hrozbou ako nového subjektu v boji o pro-konzervatívneho pravicového voliča. Kiska naopak je riziko podpory keďže nová SNS skôr obhajuje skúsenosť, rozhľadenosť, časom preverenosť osobnosti v takejto funkcii než podpora amaterizmu či lacného populizmu. Voľba Fica je výhodná lebo oslabený SMER dáva základ pre agitáciu ohľadom sociálneho z trojpiliera SNS s dôrazom na národný dôrazný hlas v Brusseli (čo SMER zo svojej základnej výbavy pochopiteľne nemôže). Z tohto ohľadu volič SNS určite má zmysel podporiť Fica.

 

   Takže otvorene teda môžem povedať záver pre pravicového voliča ktorý preferuje zotrvanie svojej obľúbenej pravicovej strany na politickej mape, nevoľte to čo Vás existenčne ohrozuje. A dnes Vás ďaleko viac ohrozuje (vyplieňuje, kradne elektorát) Kiska ako Procházka. Pre úspech pravicového spektra má ďaleko väčší zmysel úspech Procházkovej strany ako Kiskovej. V záujme korektnosti, uvediem aj dôvody prečo Fico kandiduje aby to nebolo iba jednostranné z mojej strany.

 

 

Dôvody prečo Fico kandiduje

 

Ako známy agitátor strany, v prvom rade, kľúčovým kandidátom na prezidenta bol skôr minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák – ako náš špičkový vysoko medzinárodne uznávaný diplomat. Keďže však Lajčák má veľkú šancu sa stať buď tajomník alebo až generálny tajomník OSN, bolo prirodzené nekandidovať za prezidenta. Podobne Ján Kubiš, ktorý bol v rokoch 1999-2005 generálnym tajomníkom OBSE, v súčasnosti osobitným predstaviteľom generálneho tajomníka OSN pre Strednú Áziu, má tak isto šancu byť zvolený buď do vysokej funkcie OSN resp. diplomacie NATO, prípadne stálej funkcie Európskej rady pre diplomaciu. Z tohto ohľadu naši dvaja elitní špičkoví medzinárodne uznávaní diplomati neboli voľní pre prezidentskú kandidatúru. Preto SMER musel hľadať zásadné riešenie.

 

   Ovšem keďže na Slovensku najväčšou a najvýznamnejšou osobnosťou po revolúcii v politike je práve Róbert Fico, a je predsedom dominantnej najúspešnejšej strany na Slovensku, dokázal zjednotiť ľavicu, vytvoriť silnú ľavicovú politickú základňu, logicky sa očakáva dlhodobejší strategický prístup ako než len lacná póza pre najbližšie voľby. Kým pre veľkú časť pravicového voliča stačí jednorázovo poraziť Fica bez ohľadu na to čo to je, aké to má dôsledky, čo sa z toho vykľuje, SMER pristupuje k voľbám veľa racionálnejšie. Keďže SMER-SD je jednou z najúspešnejších sociálnodemokratických strán v rámci PES v Európe, je tu veľká šanca pre prípadné volebné víťazstvo SD frakcie v Európskom parlamente už teraz, je tu veľká šanca pre kandidatúra Róberta Fica v roku 2019 do funkcie predsedu Európskej komisie za PES. Čiže Fico dáva priestor a šancu pre prezentáciu seba ako hlavného politického lídra v medzinárodnej reprezentačnej funkcii prezidenta Slovenska, ako človeka s praxou a skúsenosťou v exekutíve ako i v straníckom živote, čím Fico dáva možnosť pre uchádzanie sa do najvýznamnejších medzinárodných štruktúr v zahraničí do budúcna. Preto prišlo ku kandidatúre.

 

Pre pravicového voliča je to vysoko výhodné tiež, lebo takto Fico v podstate odchádza od straníckeho života do vysokej diplomatickej či reprezentačnej funkcie. Na jednej strane SMER takto stráca hlavnú svoju osobnosť, zakladateľa, lídra, ale na druhej strane je raz čas kedy strana musí sa postaviť na svoje nohy aj bez Fica. Pravica skôr toto by mala oceniť pre svoju potrebu nájdenia projekt politického lidra a silnej svojej strany, lebo takáto unikátna príležitosť neprichádza každý rok – a to veľmi dobre vedia pravicoví stranícky “podporovatelia” Kisku po prvom kole. Čiže dlhodobý pravicový volič by mal toto zvážiť ako skôr stratégiu pre progres svojho pre dobrý integračný projekt pravice, než dopustiť (dovoliť) hlúpu hru na plienenie vlastného hniezda.

 

 

Pár slov na záver …

 

   Ľavicový volič i v prípade prehry Fica nestratí dôveru k politike Róberta Fica či SMERu lebo na ľavici je iba jediná spoľahlivá strana ktorá v politike zásadne nezlyhala – na rozdiel od pravicových strán. Pozícia Fica oproti pravici ako takej, respektíve proti Kiskovi či Procházkovi je zrejmá. Fico neohrozuje žiadnu časť pravicovej mapy lebo tento volič je jasne vyhranený proti politike SMERu či samotného Fica. Ovšem samotný Fico paradoxne je lákadlom pre vnútorný progres k jednote a sile pravice. Ak sa chcú udržať strany ako KDH, SDKU, Most-hid, SaS … pre parlament tak nesmú dopustiť úspech Kisku lebo on vyplieňuje ich elektoráty kým Fico nie.

 

–– = ––

Tento BLOG som písal hlavne s dôrazom pre pravicového čitateľa. Vo veľkej snahe som sa usiloval písať racionálny názor opisujúci práve pre dezorientovaného voliča pravice o čo v tejto hre ide, prečo je úplne nezodpovedné a hlúpe bezhlavo voliť Kisku v slepej naivnej predstave personálneho porazenia Fica. Problém antikampane antifico nie je v tom, že je proti Ficovi (vyčíta zlyhania, chyby z minulosti … ) ale v ohlušujúcej demagógii a propagande čo robí. Stráca sa v nej podstata hodnotových vecí, nemá zmysluplný cieľ, dezorientuje aj racionálneho voliča pravice. Pre úspech porážky Fica je pre nich dobrý hocikto (vrátane neofašistov či komunistov, anarchistov …) kto chce hrať jednostrannú hru “proti Ficovi”. Ale čo potom keď sa to stane? Čo ďalej? To nikto z kampane antifico nepovie a ani nemá záujem povedať – je im to úplne jedno. Porážka Fica vysnívaný pravičiarsky raj neprinesie, nezamestnanosť nezmizne, dlhy v zdravotníctve sa nestratia, od toho vysoké školy kvalitnejšie nebudú apod. Ak pokračovanie “po Ficovi” zlyhá, samozrejme hlavní (skrytí) ľudia okolo kampane antifico si umyjú ruky a stratia sa. Kto je za touto agitkou dnes? Pre koho je? Kto ju platí? Akú má táto kampaň ciele? Antikampaň má zároveň ukázať okrem toho zlého aj alternatívu, riešenia, návrhy, podnety apod. To však aktivistom v kampani antifico vôbec nejde.

Prečo nevolím partaj Borisa Kollára? Pravda povedaná natvrdo

19.01.2016

Drahí čitatelia, opäť sa nám blížia parlamentné voľby na Slovensku a naplno sa rozbehla predvolebná kampaň. Znova prichádza na otázku čo je na Slovensku reálna alternatíva k politike SMERu viac »

Ako fungujú podvody s prieskumami verejnej mienky? Čistá pravda o spin doktoringu. Časť 3

18.01.2016

Drahí čitatelia, opäť sa nám tu blížia parlamentné voľby a samozrejme opäť a opäť prichádza na notoricky známu zabehnutú tému ohľadom korektnosti, pravdivosti, validity či objektivity viac »

Kríza peňazí: Ako prichádzajú a odchádzajú peniaze? Časť D – Príbeh o mladom múdrom sultánovi

17.06.2014

Mnohí čitatelia prejavili a prejavujú stále záujem o dobrý a zrozumiteľný článok ohľadom aktuálnych problémov vo svete, o tom čo sú príčiny vzniku kríz, rastov či úpadkov. Prečo sa viac »

Jemen, útok, Saudská Arábia

Nálety na dve rôzne oblasti v Sýrii zabili 32 ľudí vrátane 8 detí

25.03.2017 21:14

Osem detí sa nachádzalo medzi najmenej 32 ľuďmi zabitými pri dnešných náletoch na dve rôzne oblasti v Sýrii, ovládané povstalcami.

Erdogan

Turecko podľa Erdogana môže usporiadať referendum o členstve v EÚ

25.03.2017 19:27

"Teraz nás 16. apríla čaká referendum a potom sa môžeme rozhodnúť, že urobíme ešte jedno, o prístupových rozhovoroch," povedal turecký prezident.

výstava, poprad,

Rezidencia smrti je obrazom nacistických hrôz

25.03.2017 19:20

Dvadsať nafotografovaných grafických obrazov tvorí výstavu pod názvom Rezidencia smrti.

laptop, notebook, digitalizácia

V Istanbule balia počítače do fólie, do kabín lietadiel do USA nesmú

25.03.2017 17:35

Zákaz určitých elektronických prístrojov v kabínach mnohých dopravných lietadiel smerujúcich do Spojených štátov začal platiť v sobotu na letisku v Istanbule.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 20
Celková čítanosť: 69623x
Priemerná čítanosť článkov: 3481x

Autor blogu

Kategórie