Založ si blog

Ako fungujú podvody s prieskumami verejnej mienky? Čistá pravda o spin doktoringu. Časť 3

Drahí čitatelia, opäť sa nám tu blížia parlamentné voľby a samozrejme opäť a opäť prichádza na notoricky známu zabehnutú tému ohľadom korektnosti, pravdivosti, validity či objektivity prieskumov verejnej mienky. Iste si pamätáte ako som pred štyrmi rokmi napísal sériu článkov v ktorých som názorne opísal niektoré aspekty tejto problematiky.

Tak ako čas plynie, aj techniky robenia podvodov s prieskumami verejnej mienky sa čoraz viac zdokonaľujú, zvyšuje ich účinnosť, sofistikovanosť, sťažuje odhaliteľnosť, zvyšuje sa miera „vierohodnosti“ apod. Dôvody podvodov s prieskumami verejnej mienky sú často jednoduché. Vždy je niekto, kto chce určitý posun vo vnímaní spoločnosti v prospech určitého názoru, zvýšenia preferencie pre seba, zakryť pokles dôvery, či svoj názor na verejnosti validovať cez nástroj obhajoby „anonymného“ preverenia názoru v spoločnosti cez sociologický prieskum.

V tejto tretej časti sa zameriame na jednu oblasť o ktorej sa poslednú dobu čoraz viac a viac hovorí – o takzvanom spin doktoringu – čo je veľmi prepracovaná cielená manipulácia verejného názoru v spoločnosti ktorá prišla k nám hlavne z USA kde má dlhoročnú tradíciu. Vo svojej podstate ide o manipulatívny nástroj použitý za účelom úpravy (zmeny) spoločenského vnímania tak, ako to vyhovuje určitému subjektu ktorý tento nástroj užíva. Ide teda o snahu prezentácie výsledku štatistického šetrenia v populácii tak, aby na základe predkladaného výstupu a analýz získaných dát koncový adresát docielil zmenu náklonnosti verejnosti vo svoj prospech.

Na prvý pohľad si bežný človek môže povedať, že takáto nástroj je prakticky nereálne uplatniť – reálne veľmi ťažké v praxi úspešne zrealizovať aby sa nevyzradilo, nedošlo k nekonzistentnosti dát či známych faktov apod. Pravda je však opačná a ukazuje ako dobre školení a pripravení spin doktori pomerne jednoducho sofistikovane vedia urobiť veľmi škaredú „robotu“. V tomto článku opäť uvádzame informácie ktoré nie sú iba akademickým blábolom, ale využívame dôverné interné informácie z praxe z konkrétnej agentúry ktorá takéto prieskumy so spin doktoringom realizuje.

Úspešnosť spin doktoringu je založená na predpoklade, že práve k danej skúmanej veci sa neobjaví zreteľné priamo doložiteľné podozrenie či dôkaz že práve touto metódou boli pre daný prieskum manipulované výsledky. Obecná informácia, že spin doktoring sa používa je podobná tomu, ako tvrdenie že na ulici, trhovisku, v malom obchode či supermarkete bývajú zlodeji ktorí niekoho okradnú. Všetci veríme tvrdeniu, že v spoločnosti sú zlodeji ktorí niekoho okradnú. Ovšem nemožno na náhodne stretnutého človeka povedať, že je zlodej. Ak však niekto niečo skutočne ukradne, alebo v minulosti bol viackrát prichytený pri krádeži, vnímanie sa významne mení. Podobne je to so supermarketom keď stratí povesť lebo jeho pobočka v meste má vysokú mieru okrádaní zákazníkov. Ovšem vnímanie stavu zo strany okradnutého je úplne iné ako bežného človeka ktorý okradnutý nebol. Ten je totíž v pozícii jednotlivca ktorý zaznamenal stav okradnutia. Ovšem v skupine mnoho iných ľudí je prakticky sám kto bol okradnutý. Z tohto ohľadu miera možnosti obrany a reflexie stavu okradnutého vo vnímaní spoločnosti je podstatne horšia ako tých skoro všetkých ktorí tento stav aktuálne nepocítili. V tomto smere pôsobí miera určitej spoločenskej ľahostajnosti. Podobné aspekty sú aj pre spin doktoring – aby určitý prieskum mohol byť úspešne prijatý či ďalej použitý.

Z odborného hľadiska pri spin doktoringu ide o zvrhlé použitie štatistických metód analýzy a prognostiky kedy sa ovplyvňuje proporčný výber vzorky tak, aby na základe dostatočne dobre pravdepodobne vybraného profilu respondentov dobre proporčne odpovedajúce stanoveným kritériám bol výsledný záver odpovedajúci tomu, čo si niekto (zadávateľ) objednal a zaplatil.

 

Spin doktoring – zjednodušená forma

Začnime s jednoduchou úvahou a ukážkou spin doktoringu. Predstavte si, že tradičného voliča KDH by sa agentúra opýtala, či je ochotný voliť (preferovať) politický názor (zámer) resp. lídra liberálnej strany hlásajúci liberalizáciu ohľadom potratov, registrovaných partnerstiev apod. S vysokou pravdepodobnosťou povedzme vyše 90 percent je isté, že tento konzervatívny katolícky volič nebude súhlasiť. Ak teda vezmeme povedzme 200 respondentov s preferenciou tradičných katolíckych hodnôt, tak vieme reálne doručiť povedzme aspoň 180 záporných odpovedí – pre podporu stanoviska o nesúhlase s liberalizáciou ohľadom tradičných životných hodnôt.

Vezmime teraz na druhú stranu povedzme tradičného dlhodobého voliča liberálnej či libertariánskej strany a opýtajme sa ho opačne na názor či by súhlasil s väčšou mierou tolerancie či liberalizácie ohľadom tradičných hodnôt ako manželstva, potratov … resp. témy ako registrované partnerstvá, ľahšie rozvody, dekriminalizácie marihuany apod. Rovnako je vysoko pravdepodobné, povedzme zase na úrovni 90 percent, že zaznie názor v prospech liberálneho pohľadu.

V oboch týchto prípadoch máme dve totálne odlišné stanoviská na prakticky tú istú otázku (tému) ktorá môže byť predmetom prieskumu verejnej mienky (ako to bolo napr. v čase pred referendom o rodine).

Na druhej strane máme veľké skupiny ľudí v spoločnosti, ktorí majú vo väčšej či menšej miere názor čiastočne súhlasný buď bližšie k jednej alebo druhej pozícii. Pre určité profily respondentov môžeme priradiť mieru podpory či pozície príslušnosti k určitému názoru – prípadne veľmi seriózne predikovať podľa skúseností či očakávaní odpoveď na otázku. Pre nevyhraneného voliča (povedzme centristickej strany) môže byť miera podpory pre tradičný katolícky názor resp. liberálny názor v podstatne širšej miere rozpätia (než pre vyhraneného voliča napr. KDH) – povedzme od 30-70 percent. Medzi voličmi povedzme strany Most-hid, Sieť … môže mať časť voličov bližšie ku tradičnému názoru (skôr súhlasím) a iná časť i inému názoru (skôr nesúhlasím) apod.

Teraz predstavte si, že agentúru osloví niekto (zadávateľ), kto chce aby sociologický prieskum dal výsledok skôr v prospech konzervatívnych hodnôt naproti liberálnym hodnotám nakoľko pre jeho nejakú činnosť je dôležité pre vnímanie spoločenskej situácie prezentovať nejaké posolstvo podoprené „nezávislým“ argumentom o výsledku získaného sociologického prieskumu danej agentúry. Zadávateľ o „prieskum“ prinesie (si zvolí) základnú otázku na dotazovanie respondentov, zadá súbor možností odpovedí alebo stupnicu odpovedí (napr. ordinálnu) a k nej zadávateľom uvažované očakávané (teoretické) priradené percentá odpovedí (relatívne početnosti) respondentov pre každú možnú odpoveď zo súboru možností resp. podľa stupnice. Povedzme, že zadávateľ na otázku zadá lingvistickú stupnicu odpovedí povedzme – súhlasím, skôr súhlasím, zvažujem na obe strany, skôr nesúhlasím, nesúhlasím a očakáva výsledky prieskumu povedzme súhlas 42%, skôr súhlasí 17%, zvažuje 15%, skôr nesúhlasí 18%, nesúhlasí 8%.

Čo urobí agentúra? Predsa najlepšiu robotu akú vie v prospech spokojnosti klienta ktorý štedro zaplatí za zákazku 🙂 A tu prichádza na scénu spin doktoring. Agentúra vo vysokej miere urobí sofistikovaný prieskum verejnej mienky dodržaním kritérií proporcionality, dostatočného výberu vzorky respondentov (získania dostatočného počtu odpovedí od respondentov), získané údaje štatisticky správnym (korektným) spôsobom vyhodnotí … – ovšem zadávateľovi doručí výsledok čo najviac blížiaci sa tomu ako si želá.

Každá solídna agentúra má pomerne rozsiahlu databázu (povedzme desiatok tisíc) respondentov ktorí už odpovedali v minulosti na rôzne otázky. Agentúra spravidla má hĺbkovú profilovú charakteristiku respondentov, či už údajov priamo získaných od jednotlivých respondentov (vek, pohlavie, vzdelanie, miesto pôsobenia) a tak isto mnoho rôznych metadát odvodených z minulých prieskumov či iných sociologických štúdií.

Na základe toho agentúra pre zadanú otázku vie veľmi seriózne odhadnúť mieru pravdepodobnosti odpovede respondenta podľa určitého profilu. Na základe toho určitým spôsobom agentúra vyberie (vyhotoví) vzorku respondentov u ktorých vie s dostatočne vysokou mierou pravdepodobnosti odpovede odhadnúť (predvídať). Výbery sa pokúsi urobiť tak, aby v dostatočne veľkej miere bol výsledok práve odpovedajúci tomu, čo zadávateľ si želá a očakáva – k čomu si prieskum objednal. Potom sa vykoná samotný „prieskum“ a štatistické skúmanie agentúrou. Takto sa získajú dáta povedzme telefonickou formou a získa sa znova relatívna početnosť pre jednotlivé odpovede.

V tomto prípade ovšem agentúra neoveruje skutočný stav názoru v spoločnosti ako taký, ale empirickým štatistickým skúmaním overuje či použitá metóda (spin doktoring) bola štatisticky potvrdzujúca zadanú účelovú hypotézu zadávateľa alebo nie na základe profilovo zvolenej vzorky respondentov – teda, či agentúra dokázala štatisticky verifikovať tvrdenie hypotézy zadávateľa pre určitú vzorku dát podľa rôznych profilov aby vyšiel záver aký si zadávateľ želal alebo nie.

Podstata podvodu spin doktoringu v jednoduchšej forme je v tom, že sa zamieňa skutočná hypotéza o sociologickom štatistickom empirickom skúmaní v rámci celej spoločnosti (empirické kvantitatívne zistenie (odhadnutie teoretického) rozdelenia pravdepodobností podľa relatívnych početností pre jednotlivé odpovede v celej spoločnosti) s overovaním úplne kvalitatívne inej profilovo podmienenej orientovanej (náhodne) výberovej vzorky respondentov pre „správnosť“ pevne zadanej hypotézy o rozdelení podľa zadávateľa – teda, či výber urobený určitým spôsobom podľa (z teoretického celospoločenského rozdelenia) je štatisticky vierohodné k hypotéze zadávateľa alebo nie. Samozrejme pri platnosti predvídaných predpovedí podľa profilovej analýzy a samotných odpovedí (účelovo) vybraných respondentov výsledok logicky významne v praxi konverguje k potvrdeniu hypotézy zadávateľa – čo je cieľ spin doktoringu. Často sa pri tom používa Bayessovská štatistika, fuzzy štatistika apod.

Samozrejme tento zdanlivo nepatrný posun pre bežného človeka nemajúci znalosti z teórie štatistických metód a teórie pravdepodobnosti je prakticky neviditeľný či nevnímateľný. Navyše sám zadávateľ interpretuje výsledok prieskumu v kontexte toho, čo chce ako posolstvo či záver pre spoločnosť povedať, alebo v súbore aktivít ktoré realizuje – čom hovorí komplexná forma spin doktoringu v ďalšej časti.

 

Spin doktoring – komplexná forma

Samozrejme v praxi agentúry nepoužívajú iba jednoduchú formu spin doktoringu. To by nebola tá skutočná sila tejto manipulatívnej formy na účelové ovplyvňovanie mienky spoločnosti resp. snahy o presvedčenie názoru v spoločnosti prostredníctvom opierania sa o argument štatistického empirického skúmania. Spin doktoring má totíž oveľa širší a komplexnejší záber použitia v politickej agitačnej kampani a v praxi ako sa na prvý pohľad môže zdať.

V praxi zadávateľ oslovujúci agentúru nepostupuje tak „jednoducho“ že napíše si čísla a povie agentúra potvrď mi to spin doktoringom. To by bolo veľmi okaté. Keby pre uvažovanú otázku vyšli výsledky 90 percent súhlasí, 5 percent skôr súhlasí, 2 percentá zvažuje, dva percentá skôr nesúhlasí a jedno percento nesúhlasí, tak takému záveru prieskumu očividne evidentne by nikto neveril a nešlo by dôverovať. Ale keď budú „vhodne“ podhodené „rozhádzané“ čísla, tak tým skôr je možnosť akceptácie.

Keď totíž výsledky sú príliš odlišné ako by bolo reálne možné akceptovať za hodnoverné, tak metóda spin doktoringu sa úplne prezradí a jasne zviditeľní subjekt ktorý túto manipulatívnu formu použil. Agentúra by stratila dôveryhodnosť a tie najlepšie zákazky 🙂 Ovšem ak sa bude postupovať po malých krokoch postupných zmien sa realizovať určitý trendový posun, miera neakceptability výsledkov spin doktoringu samozrejme vo vnímaní koncového príjemcu dramaticky klesá. Tým pádom koncový príjemca (občan) takejto informácie necíti alebo ani nevníma neakceptovateľnosť takejto informácie z dôvodu manipulácie (spin doktoringu) či podvodu. A to samozrejme veľmi dobre vedia politickí stratégovia (stranícky politológovia) resp. agentúry.

Zadávateľ má často veľmi komplexnú politologickú štúdiu reálneho a ním predpokladaného stavu v spoločnosti, komplexnú stratégiu krokov do bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti ktoré má v pláne alebo zvažuje urobiť za účelom ovplyvnenia vnímania v spoločnosti. Má premyslený mediálny agitačný rámec pre svoju prácu apod. Spin doktoring je pre neho iba nástroj určitej „nestrannej nezávislej“ validácie jeho postoja na základe ktorého chce dokladať súborom jednotlivých komunikovaných krokov zmenu postoja spoločnosti v jeho sledovaný cieľ. Samotné štúdie a stratégie nepíšu hocijakí amatéri laici ale často veľmi dobre zaškolení skúsení špecialisti často školení v zahraničí. Agentúra v tomto prípade je iba článok (modul) v celku majúca svoju určitú úlohu.

Uvádzam ukážku použitia spin doktoringu v predvolebnej kampani povedzme pol roka pred voľbami pre malú opozičnú stranu. Interným prieskumom agentúry zadávateľ zistí skutočný stav preferencií politických strán na Slovensku. Jeho cieľom však nie je byť spokojný s aktuálnym stavom nízkych preferencií jeho sledovanej strany. Zadávateľ si urobí krátkodobý ako i strednodobý cieľ ovplyvnenia preferencií na základe komplexnej činnosti tak mediálnej, agitačnej ako i ovplyvňovania reflektujúcej zmeny preferencií pre svoju stranu prieskumom. Keďže na trhu pôsobí viacero agentúr ktoré v zhruba rovnakom čase dávajú výsledky svojich prieskumov, tak je pomerne vysoko pravdepodobné, že jedna z nich dá solídny prieskum (pre určitú časť politickej mapy) ktorý je hodnoverný skutočnému stavu – ktorý bude zvolený pre rôzne analýzy ako referencia (napr. pre korelačné analýzy) k tomu aby sa porovnávali výsledky (vplyv) samotného spin doktoringu, agitačnej práce apod.

Prieskumy sa u nás spravidla robia na mesačnej báze. Ako som už vravel v druhom BLOGu (časti), štatistické zisťovanie preferencií nie je zistenie suchého jedného čísla ale intervalu spoľahlivosti na určitej úrovni vierohodnosti (napr. 90% či 95%). Skutočné číslo preferencií spravidla býva skôr k stredu intervalu. Hodnotiteľ často priradzuje váhovú hodnotu na základe ktorej sa rozhodne preferovať podľa politologických hypotéz (jeho názorov, iných analýz …) či skôr k ľavému alebo pravému okraju intervalu vierohodnosti. A to je miesto kde sa často zabuduje spin doktoring do hry – do prieskumov.

Podľa stratégie zadávateľa a výkonu rôznych agitačných aktivít snaha zadávateľa je sledovať v prieskumoch určitý trend alebo zámer na povedzme mesačnej báze. Zadávateľ má dopredu objednané (kontrahované) vykonanie prieskumov u určitých agentúr niekoľko mesiacov dopredu. Stratégia predpokladá výkon určitých aktivít zo strany zadávateľa (strany) – mítingy a stretnutia s občanmi, plánované zverejnenie negatívnej informácie alebo kauzy voči konkurenčnej strane, dôrazný prejav či tlačovka predsedu (členov) strany zadávateľa, aktivita komunikácie na sociálnych sieťach apod. Zadávateľ spin doktoringom sleduje zveličenie alebo zvýraznenie pokroku (úspechu) pre svoju stranu (resp. negatív pre určitú konkurenciu) tým, že má záujem aby prieskum s použitím spin doktoringu ukázal práve jeho posun dopredu – či už stredu intervalu vierohodnosti preferencií, ale hlavne (v praxi častejšie) pozitívny posun v prospech vyššej váhy v prospech vzatia „čísla preferencie“ bližšie k pravej hranici intervalu vierohodnosti. Prípadne, aby spin doktoring v prípade medializovanej kauzy hodnotil okamžité reakcie spoločnosti na vec nakoľko zadávateľ počíta s tým, že významné číslo nespokojnosti pomôže zvýšiť politické body pre stranu zadávateľa.

Na mesačnej báze tak prichádza znova na vykonanie prieskumu zadávateľom v nejakej agentúre aby sa zistilo (verejne prezentovalo) či vplyv aktivít vykonaných zadávateľom vedie na reálny odraz zmeny vnímania v spoločnosti prezentované prieskumom s použitím spin doktoringu za minulý mesiac a teraz, alebo nie. Podobne či boli aktivity a hlavne vplyv výsledkov prieskumu účinné a efektívne na zmenu názoru v spoločnosti alebo nie. Tak isto sa sleduje či prieskumom predkladaný zadávateľovi dodáva číselný posun v prospech svojho dlhodobo sledovaného cieľa zadávateľa alebo nie. Takto sa to potom opakuje a opakuje pokiaľ si to zadávateľ želá.

V praxi totíž agitačný rámec (politickej strany, neziskovky …) má na starosti pre určitú (na Slovensku pravicovú či protestnú) politickú stranu súbor ľudí ktorí aktívne komunikujú s verejnosťou – aktívne píšu BLOGy, členovia vedenia či poslanci robia tlačovky, vypĺňajú priestor statusmi na Facebooku na udržanie v pozornosti a povedomia, trollovia vypisujú na sociálnych sieťach na rôznych všeobecných fórach, zadávajú sa nové billboardy na vyvesenie apod. Iná skupina ľudí má na starosti prípravu kauzy ktorú strana (organizácia) chce vypustiť voči konkurentovi apod. Politologický stratég (manažér) zastrešuje rámcovo sledovaný cieľ, koordinuje rôzne aktivity či tímy ľudí, sleduje úspešnosť čiastkových aktivít aby na základe čiastkových ohlasov verejnosti (čitateľov, likeov, komentárov …), výšky mediálnej pozornosti pre „niečo podhodené“ zadávateľom … na základe toho politický stratég pripravuje číselnú charakteristiku (percentá) pre nasledujúci prieskum s použitím spin doktoringu.

Takto na verejnosti vo významnej miere ovplyvnené z vonka sa predkladá súbor spravodajstva, ktoré ukazuje dianie aktívnej činnosti zadávateľa (strany, neziskovky …) ktoré divák zachytáva ako dej či diskusiu o veciach verejných – kde na jednej strane vníma informácie ukazujúce sa, no zároveň vníma (často precenene dôveryhodne) určité merané kvantitatívne „nestranne“ obecne plošne validované charakteristiky obľúbenosti, voličskej podpory či názoru validujúce postoj v spoločnosti ako takej. A to je úloha prieskumov verejnej mienky kde koncový príjemca (volič) vníma určitú „objektívne meranú“ veličinu a hlavne jej zmeny v čase podľa ktorej často referenčne si robí záver alebo dáva do predpokladov pre vykonanie svojich rozhodnutí – voličského vo voľbách, vnímania niečoho vo vzťahoch k niečomu apod. A tak tieto čísla vystupujú ako usmerňovače názoru či postoja, lebo sú spravidla silne viazané na podkladový veľmi komplexný rámec a zámer zadávateľa.

Čím silnejšie je prepojenie medzi povedzme novinárkou bázou (ktorú čitateľ novín vníma ako stranícky, svetonázorovo či mocensky nezávislú) v rámci určitých novín (denníkmi) či TV, mediálnym priestorom zaplnený názorom predkladaný súborom agitátorov „tretích strán“ na BLOGoch ktoré sú významne zviditeľnené, napomáhajúcich „expertov“ či „analytikov“ zdanlivo „odborne fundovane“ reflektujúci niečo, o to viac sa zvyšuje sila a účinnosť spin doktoringu na podstatne väčšej možnosti báze zmeny názoru v spoločnsoti – ako nástoja zmeny psychologického, sociálneho až úsudkového vnímania postoja koncového respondenta (občana, diváka, voliča …) kde spin doktoring užitý v prieskume je nástroj validácie, verifikácie a ako kvantitatívne či kvalitatívne ohodnotenie zmeny názoru častí či celku spoločnosti podložené súborom sociologických empirických prieskumov rôznych agentúr apod.

Pri veľmi dobre prepracovanom a precízne realizovanom komplexnom spin doktoringu, s vyžitím znalostí o stave spoločnosti či mediálneho komunikačného priestoru, so súborom nadväzujúcich aktivít na určitom časovom úseku dokáže spin doktoring výrazne zmeniť plošne postoj spoločnosti od názoru A k názoru B na základe čoho vie niekto zúročiť tento posun vo svoj prospech.

V politologickej štúdii a hlavne v záveroch určených pre zverejnenie (medializáciu) sa spin doktoring často užíva pre „pretlačenie“ názoru, že v profilovo početnej spoločenskej skupine s širokým rozpätím názoru (využitie širokého rozpätia centristického voliča ako som spomenul vyššie) sa silne akcentuje posun (pozícia) v prospech jednej (zadávateľom zvolenej) strany a prezentuje sa ako postoj všetkých respondentov uvažovaného profilu.

Ovšem tak ako minca má rub aj líc, aj spin doktoring nie je žiaden všeliek a nevie zaručene dať to, čo často zadávateľ od toho očakáva. Tak ako je na trhu pomerne dosť veľa agentúr pre sociologické prieskumy, tak aj zadávateľ často tlačí s cenou nadol za prieskum. V praxi je bežné, že keď agentúra nedodá tie vysnívané čísla pre zadávateľa, tak ten žiada opakovať prieskum znova a znova (často na náklady agentúry) apod. Z tohto ohľadu sa stáva, že agentúra pri vykonávaní prieskumu na ňom nedosiahne žiaden ekonomický zisk ale stratu. Pravda je však taká, že najlepšie zákazky pre agentúry nie sú politické prieskumy verejnej mienky pre strany (mimo času pol roka do volieb) ale zákazky (spravidla nemedializované) rôznych systémových neziskoviek (hlavne amerických a čiastočne zo Západnej Európy) ktoré majú svoje záujmové aktivity a tieto prieskumy užívajú pri rokovaní s vládami či korporáciami apod.

 

Čo povedať na záver? Ako sa brániť proti spin doktoringu?

Na záver, tak ako každá minca má rúb aj líc, tak isto aj spin doktoring vie byť účinný a použiteľný iba vtedy, pokiaľ je nejaký zadávateľ a hlavne dostatočne veľa príjemcov takto zmanipulovanej informácie – takže aj tu platí princíp ponuky a dopytu. Ak prevažuje v spoločnosti zdravé kritické myslenie, zvažovanie rôznych alternatív a prístupov na nejakú vec, je dobrý priestor reflektovať pozície z rôznych pohľadov a informácie z rôznych zdrojov, dá sa priestor pre názor rôznych osobností alebo subjektov, silne preferuje sa názor nezávislých serióznych expertov a odborníkov, preferuje sa vecnosť a zdravý argumentačný prístup pred prach lacným falošným populizmom, tak priestor pre úspech spin doktoringu sa podstatne, podstatne sťažuje. Môžeme mať rôzne názory na spin doktoring ako taký. Je to v každom prípade podvodná manipulatívna technika kedy často ten kto spin doktoring žiada po agentúre použiť nemáva pozitívne či dobré ciele (zámery) s ľuďmi v spoločnosti ale silne uprednostňuje svoje ciele.

V ďalšej časti sa pokúsim predostrieť návrh ako pomerne ľahko a úspešne sa dá dosiahnuť, aby prieskumy verejnej mienky boli objektívne a hlavne aby sa v podstatnej miere zabránil priestor pre spin doktoring. Zámerne hovorím v podstatnej miere, pretože ono podozrenie z podvodov a tak aj možností pre ovplyvňovanie sa asi nedajú úplne odstrániť. Dá sa však urobiť veľa dobrého úsilia výsledkom ktorého bude podstatné sťaženie pre špekulantov či podvodníkov.

Zbierka Biela pastelka nech je nádejou a šancou pre zrakovo postihnutých

24.09.2017

Drahí čitatelia, máme za sebou veľmi náročný hektický týždeň. V komunite zrakovo postihnutých tu máme hlavné zbierkové dni Bielej pastelky. Pre komunitu ÚNSS (Únie nevidiacich a slabozrakých viac »

Prečo nevolím partaj Borisa Kollára? Pravda povedaná natvrdo

19.01.2016

Drahí čitatelia, opäť sa nám blížia parlamentné voľby na Slovensku a naplno sa rozbehla predvolebná kampaň. Znova prichádza na otázku čo je na Slovensku reálna alternatíva k politike SMERu viac »

Kríza peňazí: Ako prichádzajú a odchádzajú peniaze? Časť D – Príbeh o mladom múdrom sultánovi

17.06.2014

Mnohí čitatelia prejavili a prejavujú stále záujem o dobrý a zrozumiteľný článok ohľadom aktuálnych problémov vo svete, o tom čo sú príčiny vzniku kríz, rastov či úpadkov. Prečo sa viac »

Tibor Gašpar

Polícia obvinila dvoch bratov z úkladnej vraždy

17.10.2017 13:11

Ako novinárom povedal riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško, v novembri 2016 zastrelili bývalého člena skupiny.

Andrej Kiska, prezident, IT, T-Systems Slovakia

Kiska v košickej pobočke IT spoločnosti T-Sytems: Je to pýcha Slovenska

17.10.2017 13:11

Prezident SR Andrej Kiska navštívil spoločnosť T-Systems Slovakia. Krátko sa stretol s vybranými zamestnancami firmy a potom rokoval s vedením.

piggy bank, sporenie, pokladnička, prasiatko

Úspory Slovákov by mali v najbližších rokoch rásť

17.10.2017 13:00

Miera úspor by mohla najbližšie roky rásť. Úspory Slovákov môžu narásť zo súčasných 12,3 tis. eur na obyvateľa nad hranicu 18 tisíc eur.

chlap, mobil, bar, muž

Podvodníci zarábajú na podozrivých číslach

17.10.2017 13:00

Hromadné prezváňania na mobilné telefóny z Libérie, Konga, Mauritánie či Tanzánie sa objavili v posledných dňoch.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 21
Celková čítanosť: 73153x
Priemerná čítanosť článkov: 3483x

Autor blogu

Kategórie