zahoransky

drahí čitatelia, po dlhej dobe opäť prišla na pretras téma diaľnic a prečo stále do Košíc nie je postavená. Samozrejme okolo témy je klamanie od rána do večera. Propagandy mainstreamu a HLAVNE opozície nemôže chýbať. S pravdou ako to už chodí je pramálo a sa nepovie. Pokúsim sa vám zrozumiteľne vysvetliť podstatu celého príbehu a veci prečo je problém dostavať tú diaľnicu do Košíc lebo zámerne sa nehovorí to podstatné.

Keďže kedysi som napísal viacero BLOGov, tak som ich voľne upravil zosumarizoval do jedného celku hoci je to dosť dlhé. Preto dávam nadpisy pre jednotlivé časti pre orientáciu v texte. Snažil som sa vyhnúť nezrozumiteľnému žonglovaniu s číslami (čo sa bežne robí) či zložitej administratíve veci. Chcem napísať polopate podstatu veci. Nie som žiaden odborník na diaľnice a v stavebníctve som nikdy nepracoval takže nechcem tu mudrovať ako prach blbí truľovia pod mojimi príspevkami na Facebooku. Chcem to kľúčové podstatné povedať, aby ľudia podstate pochopili.

ÚVOD + ÉRA VLADIMÍRA MEČIARA

Vec s diaľnicami siaha poriadne hlboko do minulosti. Za socializmu sa definoval ako hlavný nosný úsek diaľničnej dopravy úsek medzi Bratislavou a Prahou + postupne v rámci Čiech smery na Plzeň, Olomouc a hore do Ostravy. Do rozdelenia sa s diaľnicami na Slovensku reálne nepočítalo a ani reálne nestavalo. Všetky veľké stroje potrebné na výstavbu diaľnic za socializmu boli v Čechách. Slovensko malo minimum. Známa raziaca súprava na razenie tunelov ktorou sa mal raziť tunel pod Soroškou, pod Strečnom či Branisko si češi nechali na razenie tunelov doma a na metro v Prahe. Diaľničné veľké buldozéry, bagre, finalizéry … všetko bolo v Čechách.

Po revolúcii a postupne po rozdelení slovenská ekonomika počas transformácie a divokej kupónky upadla do hlbokej recesie. Prvé mesiace po vzniku štátu samozrejme sa riešil rozbeh štátu, budovanie inštitúcií apod. Kľúčové fabriky, zbrojárska výroba (vďaka Havlovi), poľnohospodárstvo (vďaka Čarnogurskému) padlo na hubu. Mečiar správne pochopil, že pokiaľ sa nezačnú masívne stavať diaľnice a prepojovanie západu Slovenska s východom, tak východ bude silne zaostávať a nepohne sa z miesta. Pokiaľ nebudú diaľnice a rýchlostné cesty tak investori na východ neprídu a všetky fabriky postupne na východe vykapú ako otrávené potkany.

Mečiar vedel geniálne analyzovať politické procesy, pochopiť situáciu a mal odvahu robiť razantné rozhodnutia. Mečiar ako prvý definoval základnú diaľničnú sieť na Slovensku ako dve ťahy – severný ťah a južný ťah s prepájačom (cez Donovaly). Naprojektoval sa tunel Branisko. Postupne začal robiť prieskumné vrty, skúmanie povrchu, podložia apod. Prioritou bol severný ťah s tým, že postupne sa bude budovať aj južný ťah, prepájač a postupne zahustenie diaľnicami a rýchlostnými cestami na Slovensku. Mečiar je prvý kto skutočne reálne rozbehol výstavbu diaľnic. Začal odvážne stavať tunel Branisko lebo dopravná situácia okolo Spišskej bola už v tej dobre pre nákladnú dopravu brutálne zlá s plno nehodami v kopcovitom teréne.

Mečiar však nemal na to peniaze a hlavne Slovenské firmy nemali na to stroje. Opozícia (KDHáci, DS, DÚ …) kričali že masívne požičiavanie si za drahé úroky Slovensko prezadlží. Kričali že nie je toľko áut na také drahé cesty a ďalšie bludy. Mečiar vedel že diaľnica sa robí na výhľad do budúcnosti. Mečiar však pochopil, že keď nenájde peniaze naokolo, musí hľadať odvážne riešenia. Odletel na legendárnu cestu do Japonska a Kórei skadiaľ doniesol miliardy na diaľnice za vynikajúci úrok lebo cena peňazí tam bola veľmi nízka. Odvtedy začali ho v Európskej banke pre obnovu a rozvoj poriadne nenávidieť lebo im nedal poriadne na úrokoch sa nažrať. Zato Brigitka Schmögnerová tam chodila rada na „školenia“. Mečiar masívnym rozbehnutím výstavby diaľnic zachránil a oživil slovenské veľké stavebné firmy ktoré tu boli tým, že im dal robotu – veľké stavby. Za úvery s garanciou štátu sa nakúpili stroje (ktoré boli teda naše a netrebalo platiť drahé požičanie zo zahraničia) na robenie diaľnic aby po skončení jedného úseku sa mohli stavať ďalšie.

NÁSTUP DZURINDIZMU A ROZVRAT VÝSTAVBY DIAĽNIC

Po parlamentných voľbách v roku 1998 zvíťazila pravicová opozícia ktorá sa dostala prvý krát k moci. Cestu rozvojovej real-politiky na Slovensku zmenila na paradigmu reštriktívnej trhovo neoliberálnej politiky. Po príchode Mikloša na ministerstvo financií zistili, že vôbec nie sú pripravení na vládnutie. Prvé čo robili bolo písanie známych čiernych kníh aby odpútali pozornosť od nemohúcnosti. Mikloš pri príprave prvého štátneho rozpočtu na rok 1999 ho nastavil zhruba podľa parametrov predošlého roku 1998, ktorý ovšem bol postavený na úplne inej paradigme. Prvá dzurindovka začala vládnutie džihádom proti všetkému mečiarovskému a prípravou na masívnu privatizáciu, potápaním podnikov na ktoré mali ako taký dosah ako VSŽ, Slovnaft … aby ich za babku predali. Zahraniční „sponzori“ (napr. George Soroš dal 20 mega dolárov čo potvrdil sám p. Šimečka) nedávali peniaze do kampane pre „rozvoj demokracie“ ale aby dostali zlaté nugety skoro zadarmo, rozvrátili konkurenciu na východe Európy. Zakrátko Mikloš zistil, že v roku 1999 nemá peniaze v rozpočte na chod štátu. Búral mečiarovské a tým strácal príjem do rozpočtu. Preto prvé čo musel škrtnúť bolo to, čo stojí najviac peňazí na strane investícií štátu – teda diaľnice.

Takto z večera do rána sa prestali stavať diaľnice. Dôsledok tohto počinu dzurindovky bolo vyše 50,000 ľudí vyhodených z práce. Zakrátko dzurindovke vystrelila nezamestnanosť skoro k 20 percentám. Veľké stavebné firmy postupne krachovali lebo nemali veľké stavby na ktorých by pracovali. Subdodávatelia vtedy krachovali ako na bežiacom páse. Nedostali z dlhovaných peňazí vôbec nič. Mnohí skončili na ulici. Najviac si to odskákal Hydrostav ktorý skončil v roku 2002 v bankrote s dlhmi vyše 5 miliárd korún. V konkurze sa stroje predali za babku a mimo Slovenska.

Pôvodný zámer Mečiara bolo dávať slovenským stavebným firmám veľké stavby úsekov diaľnic s dispozíciou špeciálnych strojov čo bola cesta ako byť sebestační. Keď sa postavia naše firmy na nohy a štát bude stavať, tak tá cena stavaním doma bude ďaleko lacnejšia ako keď prídu stavať diaľnice zo zahraničia. Naše firmy nedostanú stavať diaľnice v Rakúsku. Keby sa diaľnice stavali dynamikou ako Mečiar rozbehol, tak do roku 2005 diaľnica do Košíc okrem tunela pod Strečnom by bola postavená. Do roku 2010-12 mohla byť postavená aj južná vetva (ktorá má oveľa menej problémových komplikovaných miest) vrátane prepájača. Po vyrazení tunela pod Strečnom by sa stavali tunely pod Soroškou a pod Donovalmi. Dnes by sme diaľničnú sieť mali komplet hotovú a OVEĽA lacnejšie ako to stojí doteraz. Žiaľ, z ideologických propagandistických politických dôvodov a neschopnosti manažovať štát a financie Mikloš s Dzurindom výstavbu diaľnic potopili a viac neboli schopní významne rozhýbať.

Keďže Hydrostav robil tie najväčšie systémové stavby a nemal čo veľké stavať za drurindovky, logicky skrachoval. Ostatné veľké stavebné firmy ako Doprastav a Váhostav v existenčnej situácii potrebovali zúfalo peniaze na svoj chod aby prežili. Ich ekonomická situácia bola strašná. Banky im logicky nemali záujem požičať do skoro krachujúcej firmy. A tak museli akceptovať akýkoľvek kapitál do nich ktorý príde aby prežili. V tej dobe postupne začali do Váhostavu vstupovať špekulatívny investori z kdekade po svete. Pre nich to síce bol veľmi rizikový biznis, lenže raz keď príde na stavanie diaľnic tak cena ich akcií môže rapídne vzrásť lebo stavať diaľnice treba. A tu začalo s problémami pre Váhostav do budúcna s jeho hrubo neprehľadnou vlastníckou štruktúrou …

Do roku 2006 sa diaľnice za dvoch dzurindoviek stavali veľmi málo. Čoho sa dotkli to bolo brutálne predražené, s dodatkami do nekonečna a s brutálnou korupciou. Dokončenie viac než polovice vyrazeného tunela Branisko pri ktorom sa ryžovalo lepšie ako na Klondiku, stála stavba dvojnásobok ako sa plánovalo 🙂 Známe sú účty ľudí z SDKÚ vo Švajčiarsku apod. O nič lepšie nebol ani tunel Sitiny v Bratislave či most Appolo.

PRÍCHOD PRVEJ VLÁDY FICA A OŽIVENIE VÝSTAVBY DIAĽNIC

Po roku 2006 keď prišla prvá vláda Róberta Fica tak konečne začal štát znova rozbiehať výstavbu diaľnic. Po druhej dzurindovke na ministerstve dopravy kvalifikované reálne použiteľné podklady, štúdie … na kľúčové úseky diaľnice prakticky neexistovali. Ľubo Vážny ako minister dopravy sa vrátil ku základnému rámcu ktorý definoval Mečiar – iné ani reálne sa nedalo. Začala sa seriózna príprava podkladov, všetky potrebné štúdie, dokumentácie podľa pravidiel EÚ, príprava na tendrovanie apod. Keďže sme vstúpili do Európskej únie začali platiť úplne nové pravidlá pre rozpočty a financovanie. Voľné ruky aké mal Mečiar už teraz ani zďaleka neboli možné. Veľa vecí trebalo mať schválené z Bruselu. Zlatý čas kedy sme mohli veľa postaviť s voľnosťou akú mal Mečiar sa žiaľ nevyužilo. Keďže peniaze priamo na tieto veľké stavby štát nemal, eurofondy boli definované a peniaze „uviazané“, prijímali sme euro a pravidlá v eurozóne, požičať si len tak na štátnu záruku na diaľnice už nebolo možné. Jedinou možnosťou bola realizácia cez PPP.

Prvá vláda Róberta Fica pripravila tri veľké balíky z ktorých sa podarilo zrealizovať druhý balík na južnom úseku ktorý sa bežne volá ako ficova diaľnica. Je to perfektne urobená diaľnica ktorá nemala žiadne zmluvné dodatky – lebo tie ani nie sú možné. Tretí PPP balík bol práve tunel pod Strečnom. Prvý balík bolo celkovo 5 úsekov od Ružomberka do Prešova ktoré boli v celku práve preto aby paralelne naraz sa mohli stavať a pomerne rýchlo sa postaviť.

Pri PPP to funguje tak, že NAJPRV zhotoviteľ postaví diaľnicu zo svojich peňazí, odovzdá štátu do užívania, sú vyplatení subdodávatelia, prejde prvé auto, a až POTOM začne štát diaľnicu splácať podľa dohodnutých definovaných splátok – vtedy na 30 rokov. Za tú dobu musí investor sa starať o definovanú údržbu a ručí za súčasti ako nosníky mostov … apod. Na stavbe sa podieľali dominantne hlavne slovenské firmy a subdodávatelia. Čiže je v záujme zhotoviteľa diaľnicu dobre rýchlo kvalitne postaviť aby dostal svoje peniaze v splátkach. Štát dá prvé eurá až keď má dielo v rukách. Preto sa druhý PPP balík tak výborne podaril a ficová diaľnica sa načas postavila.

Keďže však v roku 2008 prišla neohlásene neočakávaná globálna kríza na finančných trhoch, tak veľká likvidita na tak veľké stavby nebola dostupná. A hlavne, cena peňazí prudko zdražela, takže ostatné dve balíky sa zdržali o 18 mesiacov kedy sa dalo to „oživiť“. Z tej doby je známy legendárny výrok Fica že diaľnica do Košíc (až na tunel pod Strečnom) bude do roku 2010. Ovšem kríza toto úsilie zmarila. Takže banková uzávera (cloasure) sa do volieb nestihla. Žiaľ. Prvá vláda Fica postavila kľúčový most nad Považskou Bystricou vďaka čomu sa preprava výrazne zrýchlila. S týmto úsekom neboli žiadne problémy ako neskôr za figeľovačiek. Mnohí si pamätáte ako policajti na semafore hádzali ručne signály aby doprava neskolabovala v Považskej. Bolo to jedno z x miest kde sa tvorili kolóny. Dostávame sa tak k predvolebnej kampani pred voľbami do NR SR v roku 2010 a to je ďalší dôležitý okamih prečo diaľnica do Košíc dodnes nie je. Žiaľ, Ficovi na podpísanie dvoch kľúčových balíkov PPP chýbalo iba 4-6 týždňov aby sa stavalo. Žiaľ.

VOLEBNÁ KAMPAŇ A PŔICHOD RADIČOVKY – ROZVRAT VÝSTAVBY DIAĽNIC II

Od roku 2009 po voľby v roku 2010 vtedajšia mizerná opozícia si založila politickú agendu na demagógii na predražených diaľniciach prvej ficovej vlády o desiatky percent. Oni počas dvoch dzurindoviek neboli schopní ani zďaleka takto aktívne diaľnice stavať. Predstierali „riešenia“ že to budú vedieť stavať inak z eurofondov lacno lebo za prvej Ficovky sa nenormálne kradlo. Pamätáme na tie „super analýzy“ všeliakých inštitútov neziskoviek ktoré dostávali v médiách giga priestor hoci ich „odborníci“ boli asi takí odborní ako Igor Matovič na kvantovú fyziku 🙂 Nekorektné hlúpe denníky ako SME, N, aktuality či HN robili silnú intenzívnu agitku boja proti SMERu cez propagandu kradnutia (mýto, diaľnice …) hoci odbornosť, fundovanosť a vecnosť argumentácie bola mizerne malá.

Po voľbách v roku 2010 po kampani plnej klamstiev radičovej zlepenec si ušil kazajku na seba. Ono to nie je také jednoduché ako si to Sulík, Figeľ, Radičová, Bugár … predstavovali. Museli dokázať, že vedia stavať podstatne lacnejšie lebo toto od nich volič očakával a myslel si že vedia. Tak aspoň 30 percent. Lenže zakrátko zistili, že realita je úplne iná. Mali dve možnosti. Povedať voličom sorry, klamali sme vás od rána do večera, nemali sme v rukách vôbec nič a to čo robil Fico je najlepšie reálne dostupné v tom čase. Na toto však treba charakter. To ovšem by bola politická samovražda pre ich antifico voliča ktorí mali ešte vyplnenú hlavu tými bludmi z predvolebnej kampane. A na začiatku vládnutia sa predsa také obraty nemôžu urobiť 🙂 Nedá sa to robiť v divokom zlepenci 4+2 hrubo rozdielnych rozhádaných strán. Druhá možnosť bolo robiť niečo iné – cez eurofondy alebo zo štátneho rozpočtu – ovšem dôsledky krízy deficitnosť výrazne vychyľovali. Však pamätáme to blúznenie o gréckej ceste ako Fico vedie Slovensko do Grécka (Sulík kupoval lístok na autobus pre Fica do Grécka …) a oni sú dobrí hospodári. Až na to že Mikloš nikdy nemal prebytkový rozpočet, pod ním skolaboval daňový informačný systém a viacero jeho štátnych rozpočtov padlo na hubu 🙂

Pri zostavovaní vlády KDH chcelo silný ekonomický rezort. Financie jasne chcel v rukách Mikloš. Ivetka hneď po voľbách dala Riškovi najavo že Riško drž balónik 🙂 A Riško ešte povedal „držím“ 🙂 Hospodárstvo chcela SaS. Most chcel kultúru ale to by bola samovražda im dať. Zostali pri ich tradičnom rezorte poľnohospodárstva kde sa tlačil pozemkový gróf Zsolt Simon so svojimi záujmami. KDH však potrebovali uložiť niekde Janka Figeľa ktorý ovšem odbornosť nemá na nič. Hoci bol eurokomisár pre školstvo, tak sa uvažovalo pre neho ministerstvo školstva ale to pre KDH nebolo zaujímavé. KDH chcelo hlavne mocenské rezorty takže vnútro dostal Lipšic. KDH ako tretia najsilnejšia strana chcela výrazný ekonomický rezort kde sa dá dobre ryžovať. Na zdravotníctvo sa pretlačil Pentliarik kde Penta si pretlačila svojho človeka takže bolo jedno z ktorej je partaje. Čo s Figeľom? A tak v handrkovaní o rezorty pre KDH zostal jediný ekonomický rezort – teda doprava kde sú diaľnice. Figeľ skúsenosti s veľkými stavbami vôbec nemal. Prišiel na ministerstvo a zobral so sebou expertov ako Kolník … ktorí za neho „riadili“. Preslávil sa okrem iného tým, že ako prvé meral koberec po Ľubovi Vážnom, riešil svoj byt ktorý dostal od mesta sakra lacno v ktorom žila jeho dcéra apod.

Krátko po nástupe radičovky, prišla legendárna koaličná rada kde Riško Sulík zjapal že on ide ušetriť tri miliardy eur ktoré chcel Fico ukradnúť z verejných peňazí cez PPP. Najprv potopili prvý balík PPP – cesty do Prešova. Pri tuneli pod Strečnom otáľali ale aj tento balík potopili. A na tlačovke bliakali, že toto nie je zastavenie výstavby diaľnic. Toto je krátke pozdržanie aby sa stavalo inou formou podstatne lacnejšie … hoci reálne nemali nič reálne pripravené, preskúmané proste nič. Len dodám takú drobnosť, že zrušenie prvej koncesnej zmluvy (prvý balík PPP) s koncesionárskou spoločnosťou Slovenské diaľnice a.s. vyšlo štát zacvakať 81 miliónov eur. Taká drobnosť „dobrých“ hospodárov 🙂

FIGELITOVAČKA S DIAĽNICAMI

Takže sa Figeľ pustil do nového tendrovania aby nejako na oko vyšli lacné diaľnice. Špekuloval dokonca nad novým trasovaním diaľnic stavaním ich inde. Na koaličnej rade blúznili že nejdú podľahnúť vplyvnej tunelárskej lobby a podobné blbiny. Figeľ pokúšal prejdenie na žltý fidik (kde zhotoviteľ mohol mnohé parametre stavby podstatne upraviť nastaviť – menej betónu, užšie jazdné pruhy, menej zabezpečení svahu, lacnejšie nosné konštrukcie mostov, výdrž na 5 rokov materiálov …) predsa dávalo šancu odsekať „zbytočné“ aby cena bola sexy. Že údržba a správa potom bude podstatne drahšia do budúcna radičovej zlepenec samozrejme netrápilo.

Keďže bola kríza, prepad stavebníctva okolo 15 percent, veľké stavebné spoločnosti existenčne potrebovali zákazky aby mali obrat a hlavne prežili. Veľmi dobre si pamätali na prvú dzurindovku ktorá podobne zastavila výstavbu diaľnic a prišlo o robotu okolo 50,000 ľudí. Drobní živnostníci a suddodávatelia si pamätali ako vtedy dopadli a prišli o peniaze či o svoje domy založené v banke. Pád Hydrostavu bol veľké memento. A keď sa Figeľ pridal s tým, že keď nedáte určitú politicky atraktívnu cenu (zľavu) tak zruší tender …, tak prichádzali nereálne cenové ponuky. Lebo si aj firmy povedali, že snáď bude xxx dodatkov a ono sa to napokon doplatí. Viď tunel Sitiny, Branisko, most Apollo apod. Pre radičovku v prvom momente bola predsa potreba politického marketingu v médiách, treba splniť politické zadanie a dať nástroj do ďalších volieb pre pravicu. Firmy si mysleli, že kríza snáď čoskoro odíde a potom sa to „opraví“.

Lenže situácia sa podstatne zmenila. Figeľ to začal stavať cez eurofondy. Ovšem o problematike financovania veľkých projektov z eurofondov nemal ani potuchy. A to je ďalšia pasca ktorú nepochopil. Tam sa dodatky tak ľahko robiť nedajú. Aby boli peniaze z eurofondov, tak radičovku napadlo že realokujú peniaze z iných kapitol kde sa nečerpalo – prenesú do kapitoly na diaľnice. Lenže veci idú cez Brusel a mať na to schválenie dosť dlho trvá. Pamätný je summit v Brusseli kde Ivetka im podávala tanierik s koláčikmi aby bola „za milú“ a zobrala predsedovi Barrosovi papiere spod ruky. Taký trapasík zďaleka nie posledný v radičovke – viď Riško Sulík predseda parlamentu 🙂 Reálne realokované peniaze na diaľnice bola možnosť dostať veľmi pomaly no Figeľ sa pustil do tendrovania. A ako to už chodí s napadnutiami neúspešných kandidátov, súdením sa … takže bolo jasné, že tak rok až rok a pól sa ani nezakopne.

Predkladatelia ponúk na výstavbu boli v skutočnosti konzorciá. Kde naša firma to síce kryla, ale podstatné finančné rozdelenie určovala konzorčná zmluva kde poza boli stavebné materské firmy z Francúzka, Rakúska apod. Materské firmy si urobili kanceláriu na Slovensku. Stavať svojou technikou z Francúzka a našimi ľuďmi však väčšinou neprišli. Prípadne, drahé stroje boli za tvrdý ekonomický prenájom zo zahraničia. Dostali podiel peňazí na projekt, odsekli svoj zisk (10-20 percent) a hneď poslali materskej firme domov. Samozrejme išli do subdodávok malých subdodávateľov a živnostníkov. Keď peniaze na platenie subdodávok došli, tak sa kanceláriová firma zdekovala. A po nej pre slovenských živnostníkov na stavbe spálená zem, lebo celé zastrešovala naša stavebná firma. A keďže radičovej vláda prijala zákon o reštrukturalizácii ktorý primárne na 100 percent chráni bankových veriteľov, na tých drobných živnostníkov sa veľmi dobre vedelo že nedôjde. A s tým sa samozrejme pri lacných diaľniciach počítalo – hlavne tie kanceláriové (medzičlánkové) firmy …

Až jedného krásneho dňa proste došlo na účte aj materskej stavebnej firme na Slovensku. Stavby boli evidentne stratové a finančne totálne podhodnotené. Ako príklad, reálna cena stavebného betónu na trhu bola vtedy zhruba okolo 48-50 eur za kubík. Oni si odvážne napísali na papieri že pri tak veľkej dodávke betónu bude určite významná množstevná zľava a cenu dali kolo 35-37 eur. Podobne výkopové práce že sa dajú robiť skoro zadarmo – asi naženú desaťtisíce nezamestnaných a tí budú s krompáčom a lopatou 🙂 Na dokončenie stavby nebolo dosť peňazí lebo lacná základná cena zďaleka nestačila na dokončenie. Bankám to bolo jedno lebo vedeli, že ich pohľadávky idú ako prvé ktoré sa vysporadúvajú.

Zahraničné firmy cez „schránky“ v konzorciu dostali svoju libru a čo na Slovensku ich nezaujímalo. A tak to došlo, že materská slovenská stavebná firma tu má iba jedinú (plánovanú) možnosť – reštrukturalizovať tak, že tých posledných drobných sa odsekne maximálne. Je to sociálne a ekonomické svinstvo, ale politickú zodpovednosť predsa nesie ten kto s touto politickou koncepciou prišiel – teda radičovej vláda a Ján Figeľ s jeho kamarátom Kolníkom. Diaľnica sa postaví, ukáže sa ako lacno, ako veľa sa ušetrilo, nekradlo … samozrejme až na tých drobných subdodávateľov živnostníkov ktorí „zasponzorovali“ 🙂

Takto ako vravím sa do problémov dostal Doprastav, Váhostav, Dúha … ktorí skončili jeden za druhým v reštrukturalizácii. Váhostav robil tri úseky tendrované za Figeľa a všetky tri skončili vo veľkej strate. Ostatné ich projekty celkovo neboli tak problémové a neboli celkovo v strate. Ale tieto tri stavby úsekov diaľnic dostali Váhostav do kolien. A keďže propaganda so Širokým v spojitosti so SMERom bola mediálne v kurze, tak Igor Matovič behal po Slovensku a blúznil dve na tri. Škoda, že pri bankrote Carrefouru na Slovensku pri trojpercentnej reštruktúre pre hlavne slovenských subdodávateľov bol lenivý pohnúť zadkom. Nuž, z toho mu nebol politický marketing 🙂

PRÍBEH VÝVSTAVBY TUNELA POD STREČNOM

Figeľovi reálne za rok 2011 na stavbu diaľnice sa nepoužilo ani euro z eurofondov no urobil záťaž do budúcna. A tu začína príbeh tunela pod Strečnom. FIgeľ ktorého úseku diaľnic sa dotkol, to pobabral. Zato veľmi rád teatrálne poklepkával základné kamene na úsekoch kde pred xx rokmi bolo poklepkané za čias Mečiara. Samozrejme ten „kameň“ nie je zadarmo a KDHácke kladívkovanie si chcel užiť 🙂

Keď podpisujete zmluvu (koncesionárska zmluva) na dielo ako je diaľnica tak to nie je pár stranový dokument ale veľká rámcová zmluva v rámci ktorej sú definované postupne uzatvárané budúce zmluvy podľa zmluvného základného rámca definovaného v základnej rámcovej (materskej) zmluve. Pri veľkých stavbách sa vyskytujú rôzne okolnosti a prípady čo sa môžu objaviť. Základnú materskú zmluvu na tunel pod Strečnom, ktorá sa teraz rieši, podpísal Ján Figeľ. Takže problémy s tým začali a vznikli s Figeľom. Keďže ako som vravel Figeľ o veľkých stavebných kontraktoch nemal ani potuchy a jeho „experti“ poradcovia boli taktiež nekompetentní a riešili sa iné záujmy (napríklad poslanie ako urovnanie 16 mega eur dvom zahraničným stavebným firmám za práce na starých úsekoch z čias druhej dzurindovky ktoré si štát pravdepodobne neobjednal a boli sporné či je to objektívny nárok), a o spisovaní takýchto veľkých kontraktov tak isto nemali potuchy … tak aj tie rámcové zmluvy tak dopadli bez vyriešenia kľúčových vecí – čo robiť potom keď sa „niečo“ stane … Takže to bolo na spôsob podpíš a modlenie sa že sa nič neprihodí nestane … 🙂

Postupne ako začali prípravné práce na tuneli pod Strečnom, príprava územia trasy do tunela, postavenie základnej infraštruktúry pre stavenisko … prišiel rok 2014 kedy podľa základnej rámcovej zmluvy o diele bola podpísaná zmluva za ministrovania Jána Počiatka. V tomto smere majú truľovia a opozícia pravdu – je tam podpis smeráka Počiatka. Problém ale je, že Počiatek mohol len podpísať a reálne obsah zmluvy nemohol meniť. Ten určovala materská zmluva definovaná za Figeľa. Takže išlo v podstate o formalitu. Reálne väčšie zmeny by bolo veľmi komplikované vyrokovať a trvalo by to veľmi dlho a stavba by stála. Takže zostalo podpísať zmluvu a modliť sa že sa nič nestane 🙂

No žiaľ, ako roky šli prišiel rok 2018 kedy začiatkom roka bolo každému kto do problematiky diaľnic sa vyzná a niečo vie, že toto dopadne zle. Buď to skončí po vahostavosku či doprastavovsku (a riešiť to bude musieť Ficová vláda) alebo sa bude robiť až dokiaľ nebude účet prázdny. Potom sa zbalia a stavba stoj ako stojíš 🙂 Bolo jasné, že objem rozpočtu nemôže stačiť. Dodatky tak ľahko sa podpísať nedajú. Tak isto indexácia cien je veľmi dôležitý faktor. Zlatá éra druhej dzurindovky a tunela Branisko je nenávratne preč. A tak začali prvé problémy a pochybnosti. Postupne posúvali sa termíny viac a viac. Až prišiel začiatok tohto roku 2019 a bolo jasné že tunel načas nebude a hrozí ticho na stavenisku čo sa aj stalo … Ovšem dnes kajanie sa, spytovanie svedomia sa KDH a hlavne Janka Figeľa však v TV nenájdete. Čuší ako svätý za dedinou a tvári sa, ja nič, ja nič farizejsky po KDHácku.

Takže opäť prišlo na vládu Róberta Fica resp. teraz Petra Pellegriniho aby začal riešiť ďalší krízový stav ktorý sa objavil po vládach pravice aby to úplne nezaspalo – v rámci možností pravidiel aké sú v EÚ. Úseky ktoré priamo základné rámcové zmluvy podpísal Ján Počiatek sa postavili a nebol tam žiaden problém. Podobne proces ohľadom nultého obchvatu okolo Bratislavy kde zdržania robili hlavne prieťahy s pozemkami. Keďže v správach vidím že sa našlo nejaké riešenie ktoré síce oddiali dokončenie tunela ale stavba nebude zívať prázdnotou, verím že určitý dodatok dopadne dokončením dobre. Ale ako vravím, bahno na hlave má hlavne Janko Figeľ a totálne neschopná nekompetentná radičovej vláda.

PREČO NEMÁME DIAĽNICU DO KOŠÍC PO 30. ROKOCH?

Takže zhrnuto povedané po opísaní časového vývoja od vzniku Slovenska až po súčasnosť je evidentné, že pravica vždy keď prišla k moci tak diaľnice stavať nevedela a zlyhala. Divoké rozvrátenie výstavby diaľnic za čias prvej dzurindovky malo fatálne následky. Podobne po príchode radičovky. Ono diaľnica nie je malý projekt a vedieť zvládnuť tak veľké projekty a procesy okolo toho treba naozaj mať v strane odborníkov a nominantov ktorí to zvládnu než len politrukov a trollov na Facebooku. To však strana štyroch či sto dvadsať ľudí rozhodne nedokáže 🙂 Takže v zarážkach uvádzam 15 dôvodov prečo je problém dostavať 450 km diaľnicu z Bratislavy do Košíc hoci už dávno mohla byť:

— fatálne rozvrátenie solídne rozbehnutej koncepcie (mečiarovej) výstavby diaľnic za prvej vlády Mikuláša Dzurindu a nevyužitia času pred vstupom do EÚ s podstatne voľnejšími rukami na procesy financovania a administratívy zo strany štátu

— rozvrátenie veľkých slovenských stavebných firiem hlúpou (kupónovou) privatizáciou

— potopením výstavby diaľnic za prvej dzurindovky spôsobujúce skapanie alebo defaultové stavy veľkých slovenských stavebných firiem a nadväzujúcich malých subdodávateľov resp. živnostníkov

— po vstupe do EÚ zložitá legislatíva, administratíva a veľký objem byrokracie a komplikované pravidlá čerpania fondov EÚ na projekty výstavby diaľnic, komplikované negociovanie s Bruselom

— nezmyselná deštruktívna antipolitika zo strany pravicovej opozície z čias prvej ficovej vlády formou podania politických podnetov na ústavný súd ohľadom zákona o vyvlastňovaní pozemkov na výstavbu diaľnic čím tieto procesy sa po rozhodnutí ústavného súdu podstatne skomplikovali. Namiesto hľadania dobrého obecne prijateľného konsenzuálneho riešenia so zástupcami opozície táto nezmyselná podpásovka bola len aby prvá vláda Fica bola neúspešná čo nás dobieha dodnes.

— nezmyselné hlúpe potopenie dvoch balíkov PPP projektov z čisto politických propagandistických ideologických politicko-marketingových dôvodov vládou Ivety Radičovej bez reálnej alternatívy len aby sa robila antipolitika proti Ficovi (resp. v minulosti proti Mečiarovi)

— druhé nezmyselné zastavenie výstavby diaľnic v čase krízy dostávajúce veľké stavebné firmy do vážnych ekonomických problémov v čase reálneho prepadu komerčnej stavebnej výstavby o 15 percent

— hrubo nezodpovedná nekompetentná figelitovačka s hrou na nereálne lacné na oko sexy marketingovo vypadajúce lacné diaľnice bez ohľadu na riziká a dopady takéhoto prístupu, ktorý doviedol veľké stavebné firmy do reštrukturalizácií a veľkých strát pre malých subdodávateľov

— zle koncepčne pripravené koncesné zmluvy na veľké stavebné projekty neriešiace určité krízové scenáre čo robiť keď niečo hlavne z čias figeľovania. Až za čias Počiatka sa pri obstarávaní riešila možnosť v prípade vypadnutia staviteľa zmluvným nahradením zo strany druhého v poradí ktorý by vedel na projekt v rozumnom čase nastúpiť (žiaľ pri tuneli pod Strečnom sa na to Figeľom „zabudlo“) čo výrazne predlžuje čas celkovej výstavby diaľnice.

— výrazne drahšia cena výstavby diaľnice oproti minulosti (tobôž z čias 90tých rokov (faktor trendu vývoja indexácie cien)) v súčasnosti v čase prísnej fiškálnej disciplíny a prísnych pravidiel štátnych rozpočtov kontrolovaných cez Brusel je veľmi obmedzený priestor pre len tak „zobratie si úveru“ na diaľnice

— veľmi zložité ťažkopádne a pomalé verejné obstarávanie s možnosťou veľkého množstva nástrojov pozdŕžiavania zo strany neúspešných uchádzačov podávajúci často nezmyselné podnety na ÚVO resp. súdy, podobne rušenie verejných súťaží (tendrov) apod.

— kladenie neraz nezmyselných opatrení v hre na super transparentnosť kde administratívne byrokratické procesy berú čas nepoužiteľný na vlastnú stavebnú činnosť

— problémy s vysporiadaním resp. vyvlastňovaním pozemkov pre výstavbu diaľnice, možnosti pár špekulantov dlho blokovať začatie výstavby zo subjektívnych dôvodov snahy vytrieskať pre seba nekresťanské peniaze vydieraním ohľadom vykúpenia pozemku

— problémy s ekoteroristami či „ochranármi“ ktorí sa hrajú na „super záchranárov“ a pritom je im úplne jedno čo ich kontraproduktívna antiekológia reálne spôsobuje na stavbe. Aktívny sú samozrejme keď sa už stavia. V čase plánovania, trasovania, robenia štúdií a dopadov … spravidla ich niet alebo len tárajú prázdne frázy. Viď známy medveď ktorý raz prešiel cez vyorané pole kadiaľ mala ísť diaľnica a ekoteroristi bojovali aké strašné dopady to má že medveď nemá ako prejsť na druhú stranu lebo nadchod pre zvieratá je ďaleko alebo aby nebodaj spadol z mosta …

— zložitý štrukturálne členitý terén a geologické podmienky na Slovensku. Na malom úseku sa môžu vyskytovať ťažko predvýdateľné geologické javy odlišné od blízkeho prostredia ako veľké podzemné prázdne dutiny, nestabilný povrch, podzemná voda, svahy s veľkými šmykovými plochami apod. Veľké množstvo údolí resp. kopcov cez ktoré má „rovno“ cesta viesť s potrebou väčšieho množstva mostov resp. kratších či dlhších tunelov, premostení riek apod.

BLÚDNE ARGUMENTY OHĽADOM VÝSTAVBY DIAĽNIC

V tejto časti si dovolím uviesť a vyvrátiť 10 blúdnych argumentov ktoré sa ohľadom výstavby diaľnic tu objavujú často. Porovnávanie skutočnej ceny diaľnice je veľmi komplikované a reálne často veľmi problematické. Okrem faktoru indexácie ceny v toku času je veľmi ťažké porovnať 10km diaľnice postavenej povedzme v Poľsku na rovine a 10km v inom teréne. Podobne býva rôzna šírka vozovky, hĺbka betónu, potreba výstuží pod cestou kde sú dutiny … apod. Preto blúznenie o cenách kde sa porovnáva chuť malín s melónom a jablkami … podľa veľkosti plodu proste nemá zmysel.

— Vo Švajčiarsku či Nemecku dávno postavia ako u nás – problém je, že sa nepovie to podstatné. Fakt 1: Rakúšania, Nemeci, Švajčiari … majú veľkú systémovú štátnu stavebnú firmu ktorá veľké stavby robí a na ich „trh“ naše slovenské nepustia. Často ani subdodávateľov. Tieto firmy majú vlastné stroje ktoré na to treba k dispozícii. Naše veľké stavebné firmy padli na hubu za čias prvej dzurindovky. Raziace súpravy na diaľničné tunely naše malé firmy nemajú. Každú si musia požičať – a určité modely nemusia byť „voľné“. Materské veľké firmy sú kapitálovo silné kým u nás sú nezrovnateľne slabšie.

FAKT 2: Tieto štáty už dávno definovali strategickú koncepciu výstavby diaľnic vo výhľade na 10 rokov a tak pravica ako i ľavica, koalícia i opozícia koncepciu akceptovala a nerobila deštruktívnu antipolitiku. Keď niekto staval tak druhý pokračoval najlepšie ako vedel. To žiaľ u nás na Slovensku nebolo možné hlavne kvôli PRAVICI. Mečiar a hlavne Fico diaľnice stavali a robili čo sa dá. Svedomie by si mal spytovať hlavne pravicový volič prečo jeho pravica robila čo robila.

— V Chorvátsku dlhú diaľnicu postavili za rok a pól v členitom teréne prečo nejde tu – problém je, že sa zabudne povedať pár faktov. Tú diaľnicu zo severu na juh postavili cez PPP v čase kedy Chorvátsko ešte NEBOLO členom EÚ a teda boli v „dobrom“ čase bez bruselskej ultra byrokracie. To sa u nás od vstupu už žiaľ kreatívne robiť nedá.

V Poľsku postavia za rok v súčasnosti stovky kilometrov kým u nás 450 km za 30 rokov nie? – Problém je že v Poľsku stavajú diaľnice na nížine kde sa reálne dá stavať aj desiatky metrov denne. To však v kopcovitom a geologicky problémovom teréne jednoducho nejde.

— Na vine je Fico ktorý je pri moci 11 rokov z 13tich a nič nerobil. Ak je problém tak mohol vyriešiť – tento argument je ľahké vypustiť no autora vôbec nezaujíma aký je časový vývoj od 90tých rokov a aká je pravda. Fatálna rana stavebníctvu udelila prvá dzurindovka ktorá nechala skapíňať veľké systémové slovenské stavebné firmy čo nás dobieha dodnes. Druhá vec, blbo napísané a koncipované koncesné zmluvy z čias Figeľa na tunel pod Strečnom je veľmi ťažké po podpísaní len tak zmeniť, vypovedať len tak apod. Fico krízové stavy ktoré sa na diaľniciach vyskytli profesionálne riešil a v zásade zvládol. Problémy urobili hlavne projekty ktoré vlády Fica „zdedil“ hlavne po Figeľovi.

— Problém sú štátny manažéri že nevedia postarať aby sa diaľnica postavila v termíne a v rozpočte – tento argument tára človek ktorý žiaden obrovský stavebný projekt nerobil. Veľká stavba je živý organizmus ktorý sa vyvíja v čase a vyskytujú sa rôzne veci za chodu. Snaha mať maximum lacné diaľnice znamená že projektovanie je „na hranu“ bez rezervy. A to robí dosť problémov v praxi. Druhá vec je akých nominantov na kvalifikované pozície boli nominované za čias hlavne pravice keď rozvrátili výstavbu diaľnic či za druhej dzurindovky. Ficovi diaľničné úseky na hubu nepadali.

— Problém je štátny dozor ktorý nedozerá aby bola stavba načas – to isté ako predošlé body. Dozor na stavbe je kontraktovaný a definovaný v koncesnej zmluve. Takže keď je blbo zmluva napísaná tak sa tak aj robí. Podobne definícia etáp výstavby apod. Štátny dozor je dôležitý no možnosť ovplyvniť procesy na stavbe „buzerovaním“ aby robotníci robili rýchlejšie ako si to trollovia na FB predstavujú je nezmysel. V praxi často so štátnym dozorom zahraničný „prilepenec“ v konzorciu komunikoval veľmi neochotne a na otázky neodpovedali.

— Problém je absencia zmluvných pokút ak to nebude dodané načas – dokonca aj zmluvy od Jana Figeľa mali zmluvné pokuty, ovšem keď firma skončí v reštruktúre tak dávať pokuty a úplne rozvrátiť výstavbu je lacný nezodpovedný populizmus ktorý nakoniec bude stáť viac ako pokuta. Nedodanie územia na výstavbu kvôli špekulantom s pozemkami je tak isto dôvod ktorý oddiaľuje a teda nemôže byť pokuta udelená. Tie zmluvy detailne opisujú za akých podmienok sa nemôže k pokute pristúpiť – nepredvídateľné faktory ako zlé počasie, nepredvídateľné geologické faktory apod. Ak sú objektívne príčiny na pokutu, nech sú udeľované. Lenže moc nad stavebnými firmami štát nemá lebo sa naše  rozvrátili dzurindovkou. Materské samotné zahraničné firmy na Slovensku nestavajú takže materskú firmu nemožno pokutovať do Francúzka či Nemecka. Takže mudrovanie úradníka za zeleným stolom ktorý bude „pokutovať“ aby bol mediálny marketing je ľahko pochopiteľné pre idiota no v praxi robenie právnickej vojny vie byť kontraproduktívne a drahé na súdení.

— Problém sú zlodejiny kde každý hľadá kde si nakradne – raj zlodejstva bol v čase kedy boli voľné ruky a možnosti neobmedzeného dodatkovania z čias dvoch dzurindoviek. Projekty cez Brusel sú pod prísnou kontrolou a možnosť veľkoryso kradnúť je výrazne obmedzené. Netvrdím, že sa nedá a potenciálne tu či tamto zlacnieť či niekde sa „prilepší“. Ale systémový argument mega kradnutia tu proste NIE JE. Najväčšie straty sú v čase v tom, že sa diaľnice nestavali a cena v čase rastie. Takže cena toho istého o 10 rokov bude určite výrazne vyššia ako teraz. Navyše porovnanie ceny kus diaľnice ku kusu diaľnice je vysoko problematické zložité urobiť než bliakanie trolla na Facebooku.

— Predražené PPP projekty – tento argument je opäť blúdny. Keď kúpim byt za 100,000 eur cez hypotéku lebo nemám toľko hotovosť, tak logicky celkovo čo za byt za celé splatenie hypotéky zaplatím je ďaleko viac na meter štvorcový ako keď kúpim za hotové. Lenže keď nemám, a cena nehnuteľností rastie, tak kúpa v čase toho istého mi bude drahšia a drahšia keď bývať potrebujem. Takže porovnávať cenu samotnej diaľnice odčítajúc finančné inštrumenty a nezohľadňujúc straty ktoré štát má z nepostavenia a čakania v čase, toto žiadna seriózna štúdia DODNES neurobila. Hádzanie obvinenia bez objektívnych dôkazov (resp. cez podvrhy) je kontraproduktívne.

— Prečo nestávajú lacno diaľnice číňania ako v Poľsku? – tento argument bol v kurze pred 10 rokmi. Pravda je taká, že v Poľsku to riskli s číňanmi a dopadlo to veľmi zle – krachom. Navyše nepracovali tam poliaci ale dovezené lacné pracovné sily z Ázie. Zostalo po nich rozostavaná stavba, skrachovaná firma, a mnoho predkrachovýh „nepodarkov“ ktoré nakoniec stavbu podstatne viac predražili ako racionálna ponuka na začiatku.

— Prečo neplatí model povinnosti najprv vyplatenia subdodávateľov ako v Poľsku – tento argument platil pred 10 rokmi kedy bola povinnosť najprv vyplatiť všetkých subdodávateľov. V Poľsku z tohto jednoduchého populizmu upustili lebo to viedlo mnohých špekulantov k obštrukciám a podvodníkom sa nabaliť. Nová koncepcia ktorú priniesla súčasná Poľská vláda, vďaka sile ich „vlastnej“ národnej stavebnej firmy ktorú štát podporil a má k dispozícii kľúčové veľké stroje, tak vďaka tomu môžu oveľa efektívnejšie stavať a veľa postaviť. To žiaľ sme na Slovensku rozvrátili prvou dzurindovkou.

ČO NA ZÁVER PREČO NEMÁME DIAĽNICU DO KOŠÍC? VEĽKÉ MEMENTO PRE PRAVICOVÉHO VOLIČA

Hlavný dôvod prečo na Slovensku nie je diaľnica do Košíc je predovšetkým PRAVICA ktorá keď bola pri moci tak fatálne zlyhala. Problém pravice je hlúpy nepoučiteľný volič pravice ktorý nezodpovedne pristupuje k svojej pravici a voľbám. Ktorému stačí pár nadávaní na iného (Fica, Danka …) a vôbec ho nezaujíma čo ponúka jeho „partaj“. Je to problém pravicového voliča, že bol ochotný toľkokrát prach sprosto sa nechať oklamať a ohlupovať, nechať si vymývať hlavu bludmi z kampaní či z čisto propagandistických manipulačných plátkov ako Denník N, SME apod. Viď kampaň antifico, zomri vedené hlúpymi primitívnymi politicky negramotnými idiotmi. Prečo v denníku N namiesto debilín nedajú odborné vecné kvalifikované analýzy a ľudí ktorí sa veci fakt vyznajú a budú kritickí na spôsob padni komu padni? Aj na prácu dvoch dzurindoviek a radičovku že za nich diaľnice padli na hubu? Prečo tam či v Investigatívne centrum Jána Kuciaka nerobia skutočnú investigatívu ohľadom projektov (kontraktov) výstavby diaľníc z čias dvoch dzurindoviek či fegeľovačiek a porovnajú s projektmi z čias vlád Fica? Dôvod je prostý. Nato však treba skutočných odborných investigatívnov z hlbokými znalosťami problematiky než hlúpych ideologických tárajov čo tam majú.

Je to problém kampane antifico či zomri, diskusných fór v kaviarniach ktoré úroveň racionálnej argumentácie, diskusie a hľadania konsenzu na riešení veľkých projektov znížila na obyčajnú prach hlúpu nenávisť a agresiu proti iným majúci iný názor – raz Mečiar, raz Fico, potom Široký, Danko … znižujúci diskusiu na fekálnu úroveň. Čakať racionálne moderovanú diskusiu od Havrana, opilca Eugena Kordu, analýzu od Moniky Tódovej je ako slušnosť od Igora Matoviča či Andreja Kisku. Keď volič pravice počuje na debilovačky tak logicky jeho milované partaje mu budú dávať tony debilovačiek aby politický marketingovo predali „tovar“ cez pekné fotočky lídra voličovi „zákazníkovi“ hoci program nikde. Ale takto sa diaľnice postaviť proste nevedia lebo takýto volič vyberá vo voľbách hodiny blúznenia idiota Matoviča či hádky zlepencov než skutočné stavanie diaľnic.

Keď nechýba pravicovému voličovi odbornosť, reálne kompetentnosť, tak partaje dávajú team lídrov na všetko ako SAS no ich odbornosť je v imaginárnych dimenziách 🙂 Žiaľ, pravicovému voličovi nedochádza, že keď toto zase zvolí, tak to zase a len len dopadne rovnako ako pri dzurindovkách či radičovke. Keď prídu zase k moci tak nebudú schopní robiť stavať a zlyhajú. Stavať diaľnice nie je kúpiť auto či toner do tlačiarne. A je jedno či bol minister dopravy za DÚ (SDKÚ), KDH, SAS, OKS … a teraz bude za SAS, Oľano, Sme rodina či Progresívne Slovensko apod. Je to vôľa hlúpeho voliča pravice či antipolitických strán že nechce kvalitu ale hlúpe teatro idiotov z jeho politickej mapy.

Žiaľ ale takto stále Fico musel mnohokrát opäť hasiť oheň ktorý podpálila nezodpovedná zlepenecká vláda Iverky Radičovej či po besnení dvoch dzurindoviek. Fico musel byť ten za vlády ktorého figeľovačky s diaľnicami vybuchli a Fico musel hasiť oheň hoci dostával plno mínusových politických bodov. Tobôž keď tí čo problém spôsobili robili v tom čase debilný pokrytecký farizejský manipulatívny populizmus na verejnosti. Nemôže politický systém fungovať donekonečna, že partička idiotov to podpáli, potom prídu dobrí SMERáci aby „poupratovali“ napravili hoci výpaľníci budú kvičať od rána do večera, a potom zase nech prídu podpáľači ku kormidlu. Takto to fungovať fakt nemôže. Dúfam však, že volič pravice bude aspoň natoľko inteligentný, aby to najblbejšie jadro svojej pravice (súčasnej opozície), partaje ako Oľano či SaS nevolil. Inak tie diaľnice na Slovensku nebudú ani v roku 2050 🙂 A o železniciach ani nehovoriac.

Na záver, dúfam, že aj toto poučenie o zlyhaní pravice s diaľnicami bude obrovským ponaučením pre voliča pravice, že vec sa nedá riešiť nezodpovedným hlúpym populistom a falošnou nezodpovednou agitkou či kampaňou pred voľbami a potom po voľbách to vybuchne. Predstierať žonglovať falošnými riešeniami, tváriť sa že niečo mám a pritom v rukách nič nemať. Písať brožúry ako Riško Sulík na všetko a pritom sú postavené úplne na vode. Takýto sasaniak pri diaľniciach dopadne presne ako FIgeľ z KDH. Ak chce volič pravice pravicovú kompetentnú vládu, tak ON SÁM musí tlačiť na kvalitu ponuky pravicových partají a sám dávať jasne najavo že s tou či onou partajou na pravici nie je spokojný a chce zmenu – odbornú kvalitu. Debilovanie a osočovanie Fica či SMERu, Danka či SNS … proste tú kvalitu do pravicovej partaje nedonesie … 🙂 🙂

PS: V záujme korektnosti, ako som už x krát vravel, Široký nemá nič so SMERom. Nikdy žiadne peniaze SMERu na chod nedal a nie je žiaden mecenáś SMERu. Ani najlepší priateľ Fica apod. SMER vďaka víťazstvu a výsledku vo voľbách ma v pohode dostatok peňazí na chod strany či kampane. SMER preto nepotrebuje si špiniť ruky keď rozpočet má v pohode pokrytý. Zato Andrej Kiska, a v minulosti SDKÚ nám predviedli ako sa stranícky ekonomicko-mafiánsky hospodarí. Viď budovka centrály SDKÚ, logo SDKÚ. A o Andrejovi spod tatier ako za kampaň chcel vratku na DPH snáď netreba ani hovoriť 🙂