zahoransky

Drahí čitatelia, už dlhú dobu odkladám jeden rozpísaný BLOG ohľadom vysvetlenia ako fungujú prieskumy verejnej mienky a ako sa robia rôznorodé podvody, manipulácie či dezinterpretácie tak, aby sa ľuďom podsúvali „čísla“. Zaiste po prieskume agentúry Focus či MVK som si povedal že takto to ďalej proste už nejde a naozaj musí prísť niekto kto povie na rovinu pravdu o prieskumoch a hlavne ukáže ako tie podvody vlastne fungujú. Nepochybujem že i po prečítaní tohto článku od tisícov voličov sa budú podvody objavovať ďalej a ďalej, lebo stále bude niekto kto bude o urobenie „podvrhu“ mať záujem. Ovšem zaiste je dobré ak budú čitatelia aspoň pravdivo informovaní.

Zaiste mnohí mi píšete že moje BLOGy sú nenormálne dlhé. No zaiste ak mám niečo racionálne vyložiť tak to zaberie ďaleko viac priestoru ako napísať suchú informáciu. Mojím cieľom je aj to aby som ľuďom niečo vysvetlil, ukázal viac než len suché názory. Ak chceme hovoriť o prieskumoch, musíme najprv povedať úplne základné informácie o nich, čo znamená prieskum verejnej mienky, aké prieskumy existujú, aké referencie sa skúmajú, ako sa tvorí určitý štatistický výber, ako sa testujú rôzne štatistické hypotézy apod. Samozrejme tento text v žiadnom prípade nie je odborný text, je to len určitá zrozumiteľne podaná informácia pre bežného čitateľa aby uvidel ako to funguje a ako sa robia podvody okolo toho.

Text je koncipovaný tak že najprv uvediem vysvetlenie určitej veci a potom uvediem v rámci toho ako sa dajú robiť konkrétne podvodné aktivity za účelom manipulácie výsledku štatistického skúmania. Po prečítaní článku samy zistite že možností pre podvody sú naozaj veľmi veľké a silne záleží od mnohých faktorov profesionality realizátora prieskumu. Všetky uvedené podvody sú z praxe, získané na základe skúseností a rozhovorov s ľuďmi ktorí skutočné prieskumy verejnej mienky v praxi realizovali. Samozrejme šírka podvodov je ďaleko väčšia ako je možné v článku opísať a mnohé z nich sú tak sofistikované že vyžadovali by veľa času a priestoru na vysvetlenie. V praxi sa často neobjavuje len jeden určitý podvodný postup ale veľmi rafinovane realizovaná kombinácia menej či viac účelových krokov ovplyvňujúce korektnosť štatistického skúmania.

Aké typy prieskumov verejnej mienky existujú?

Čo je prieskum verejnej mienky? Myslí sa tým sústredené štatistické šetrenie verejnej mienky skúmaním postoja na konkrétnu tému (otázku, súboru otázok) na sebe nezávislých respondentov dostatočného počtu tak aby ich odpoveď (výpoveď) bola dostatočne reprezentatívna voči určitej spoločnosti (množiny populácie), s použitím konkrétnej metódy (výberom konkrétnej) štatistickej analýzy. Tu treba hneď rozlíšiť či sledujeme názor alebo úsudok respondenta. Pod názorom myslíme okamžitý postoj respondenta na otázku, kým úsudok sleduje dlhodobejší stabilnejší postoj.

Z hľadiska respondenta existujú dve základné metódy štatistického prieskumu – metóda otvorenou otázkou a metóda uzavretej voľby.

Pri metóde otvorenou otázkou sa postupuje tak že respondentovi sa položí priama konkrétna otázka na ktorú respondent bezprostredne povie svoju odpoveď. V našom prípade môže respondent uviesť akúkoľvek stranu podľa vlastného uváženia pričom môže uviesť iba jednu stranu. Prípadne, že nemá záujem sa volieb zúčastniť alebo nevie sa vyjadriť.

Pri metóde uzavretého výberu sa postupuje tak že respondentovi sa vopred prečíta súbor možností z ktorých si vyberá konkrétnu položku, pričom má možnosť voľby „iné“ – teda objekt ktorý nie je uvedený v zozname. V prípade že respondent nemá záujem sa volieb zúčastniť alebo nevie si vôbec vybrať, tak tento respondent sa často nezapočítava do štatistického skúmania – neplatný formulár.

Po odpovedi respondenta sa môže (spravidla tak aj robí) operátor (asistujúca osoba realizujúca kontaktnú komunikáciu s respondentom) dotazovať na rôzne otázky charakterizujúce respondenta z hľadiska sekundárnej štatistickej analýzy (ako je trebars vek, pohlavie, vzdelanie, príjem, okres z ktorého pochádza …).

Dôležitým aspektom je aby podiel „iné“ alebo „neviem“, váhajúci voliči ktorí si napokon niečo vybrali, bol v malom pomere oproti celému súboru respondentov nakoľko môžu podstatne ovplyvniť relatívne početnosti („preferencie“) tých respondentov ktorí sú stabilne rozhodnutí pre konkrétny výber strany. Podstata komunikácie operátora je v tom aby v prípade že človek uvedie neviem, alebo iná, aby z neho túto informáciu „vydoloval“, trebars spomínaním známych lídrov strán, vzťahu respondenta k typickým politickým hodnotám či názorom ako ľavicový, pravicový, konzervatívny, národnostný postoj apod. V praxi metóda otvorenou otázkou skôr zveličuje veľké či zabehnuté strany pred malými či novými stranami. Naopak metóda uzavretého výberu skôr zveličuje malé nové „hitové“ strany. Obe tieto metódy môžu ale nemusia dať blízke výsledky. Záleží to od toho či testovacie hypotézy správnosti štatistického výberu sú vysoko vierohodné alebo nie.

V niektorých štatistických metódach sa umožňuje aj možnosť výberu viacero možností zo zoznamu, teda, že respondent si vyberie že uvažuje podporiť niektorú z dvoch či troch strán ale nevie sa hneď rozhodnúť. V takom prípade sa štatisticky spracúvajú tieto možnosti tak že sa stanovia váhy pre odpoveď a následne sa to zohľadní vo výslednej štatistickej analýze.

PODVODY v tomto smere sú založené na komunikácii operátora s respondentom tak aby tendenčne „usmernil“ výber respondenta. Napríklad pri menovaní lídrov strán sa pre určitú stranu vyberie skôr kontroverzný líder kým pre inú stranu zámerne skôr obľúbený alebo charizmatický líder. Dotazom operátora či chodí respondent do kostola a vyznáva kresťanské vierovyznanie pôsobí operátor na respondenta tak aby ho viedol pre výber kresťanských demokratov. Takto „dotazovaní“ respondenti skresľujú celkové výsledky skúmania. Podobne, zámerne sa ponechá vysoký počet váhajúcich voličov ktorí si napokon niečo vybrali, hoci tu je vysoko pravdepodobné že v reálnych voľbách výsledok býva podstatne odlišný ako je ich terajší „ad hoc“ výber.

Základné typy referencie prieskumu verejnej mienky

Prichádzame k dôležitému miestu z ktorého sa robia podvody pri necertifikovaných prieskumoch. Nie je totíž referencia merania jedna, ale sú hneď 4. Konkrétne, či sledujeme stranícke (elektorátne) preferencie, voličské (mobilitné) preferencie, stranícke (agitačné) sympatie alebo volebná prognóza. Poďme vysvetliť každú z nich:

Stranícke (elektorátne) preferencie – relatívna početnosť respondentov pre určitú stranu ktorí z celkového súboru respondentov menujú práve určitú politickú stranu. Odpoveď je nezávislá na tom či by daný respondent šiel voliť alebo nie – dáva iba odpoveď na otázku.

Voličské (mobilitné) preferencie – relatívna početnosť respondentov pre určitú stranu ktorí nevylúčili že sa volieb zúčastnia a zároveň menovali konkrétnu stranu, pričom za základný súbor sa berú iba tí respondenti ktorí uviedli konkrétnu stranu (bez váhavých respondentov).

Stranícke (agitačné) sympatie – relatívna početnosť respondentov pre určitú stranu, ktorí nevylúčili že sa volieb zúčastnia a zároveň buď odpovedali jasným výberom určitej strany, alebo pri neistom výbere v prípade kladenia ostatných otázok operátorom sa rozhodli prejaviť sympatie ku konkrétnej strane.

Volebná prognóza – je simulovaný odhad, určitý teoretický model, ako by vypadal výsledok reálnych volieb keby sa vzali do úvahy aktuálne namerané preferencie prieskumu, so zohľadnením určitej voličskej účasti, faktorov mobility voliča apod.

V prvom prípade ide o suchú informáciu, teda ukazuje stav elektorátov strán. V druhom prípade sa hovorí aký silný mobilitný faktor má tá ktorá strana s ohľadom na voľby. Trebars KDH má malý elektorát ktorý v prieskume podľa prvej metodiky by dal malé číslo, vďaka extrémnej mobilite voliča má KDH stále okolo 8 percent voličov vo voľbách. Naproti tomu sú strany ktoré majú vysoký podiel elektorátu no málo mobilného voliča. V treťom prípade sa hovorí o tom ako strana vie svojou kampaňou a agitáciou potenciálne zlepšiť svoje preferencie, alebo, ako sa vzhľadom na svoju aktivitu v čase vyvíjal trend preferencií. V štvrtom prípade hovoríme (modelujeme) o tom ako by dopadli simulované voľby pri zohľadnení mnohých faktorov pri určitej výške volebnej účasti. V tomto prípade sa zohľadňujú tak teoretické aspekty štatistickej analýzy ako i aspekt objektívnej či subjektívnej skúsenosti, prípadne informácie ktoré nie sú priamo odvodené z výskumu (počasie v deň volieb, disciplína voličov).

Volebná prognóza spravidla dáva zmysel tri mesiace pred voľbami alebo v prípade že reálne hrozí rozpad koalície vedúce k predčasným voľbám. Volebná prognóza má zmysel aj pre analýzy keď sa strana pýta ako by reagoval reálny volič keby tesne pred voľbami sa nechala „vybuchnúť“ nejaká aféra, škandál, na koľko je tá či oná strana zraniteľná apod. Volebnú prognózu si spravidla objednávajú politické strany pre svoje interné použitie, pre prípravu kampane, pre organizáciu mítingov apod.

Každá z týchto referencií dáva v reálnych číslach odlišné informácie a reaguje na odlišný charakter aktivity respondenta. Preto vždy keď sa hovorí o prieskume verejnej mienky musí sa jasne a zreteľne povedať ktorá referencia sa sleduje. Bez nej podhodené čísla nedávajú seriózny význam. Žiaľ, v médiách sa na to notoricky zabúda. Z praxe často je vidieť že odhad volebnej prognózy skôr znižuje preferencie pre malé strany (pri bežnej mobilite) alebo strany ktoré strácajú voliča. Turbulentný volič alebo podstatne váhavý volič pri volebnej prognóze môže podstatne ovplyvňovať prezentovaný výsledok.

V praxi po zozbieraní záznamov respondentov sa pristúpi k voľbe referencie ktorá sa použije. Podľa toho agentúra prijíma rozhodnutie ktorú referenciu použije zohľadňujúc špecifiká diania v spoločnosti, času konania prieskumu apod.

PODVODY – rôznym stranám sa zoberú údaje z rôznych referenčných prieskumov a tie sa potom „zmodulujú“ aby do hromady súčet relatívnych početnosti vyšiel rovný jednej (100 percent). V kritických prípadoch, v čase výbuchu nejakej významnej kauzy na ktorú verejnosť reaguje, voľba nesprávnej referencie môže podstatne ovplyvniť interpretáciu prieskumu. Podobne účelovo sa zvolí výber uzavretou voľbou alebo kvôtny výber v prípade kedy z objektívnych dôvodov miera skreslenia výsledku bude neúmerne veľká. Podobne, údaje základného štatistického skúmania sa účelovým spôsobom zadajú do rôznych štatistických hypotéz ktoré sa potom samostatne testujú a voči ním sa účelovo zvolí nejaká referencia. Pri volebnej prognóze sa používajú účelové subjektívne hypotézy, nepodložené žiadnym exaktným alebo racionálnym základom, za účelom ovplyvnenia návrhu modelu. Prípadne sa podvodne stanovujú váhové funkcie pre rôzne politické strany.

Čo je štatistický výberový súbor

Už vieme aké metódy prieskumu existujú, aké referencie prieskumu existujú, no musíme povedať aké štatistické súbory sa uvažujú a ako sa tvorí výberový súbor (reprezentatívne vzorky). Základným štatistickým súborom sú voliči – teda občania Slovenskej republiky starší ako 18 rokov. Cieľom štatistického skúmania je na základe korektne zvolenej reprezentatívnej vzorky charakterizovať a opísať (vierohodne a dostatočne presne) názor celej skúmanej populácie. Reprezentatívna vzorka sa tvorí pomocou vhodného štatistického výberového súboru oslovených respondentov. V zásade existujú dve skupiny štatistických výberových súborov – náhodný výberový súbor a kvótny výberový súbor.

Náhodný výberový súbor – predstavuje skupinu respondentov štatistického skúmania z populácie ktorí boli náhodne oslovení operátorom za účelom odpovede na položené otázky, pričom sa požaduje aby každý člen populácie (ktorý môže byť respondentom) mal rovnakú šancu (pravdepodobnosť) sa dostať do štatistického skúmania. Validita tohto súboru je založená na fakte že dostatočne veľký súbor ľudí je dostatočnou aproximáciu rozdelenia (rozloženia) odpovedajúce v celej populácii. Výklad bude uvedený neskôr v druhej časti.

Kvôtny výberový súbor – predstavuje výber respondentov podľa vopred známych charakteristík a ich pomerného zastúpenia v celkovej populácii. Je obecne známe že starí ľudia skôr inklinujú k ľavicovému mysleniu kým mladí ľudia skôr k pravici na Slovensku. Postupuje sa podľa štatistického tvrdenia že podľa jednotlivých charakteristík respondenta sa môže prejavovať rozdielny názor na zadané otázky. V praxi to znamená, že do štatistického skúmania sa zoberie práve toľko respondentov podľa jednotlivých skupín určitej charakteristiky koľko je obecne známa relatívna početnosť v celkovej populácii. Skúmajú sa bežne charakteristiky ako pohlavie (muž, žena), vek (do 26 rokov, do 35 rokov, do 50 rokov, do 62 rokov, nad 62 rokov), vzdelanie, miesto pobytu respondenta, sociálny status apod.

Podstatnú úlohu zohráva fakt ako sa reálne vyberajú respondenti z populácie. V záujme korektnosti alebo objektívnosti štatistického skúmania sa postupuje tak že určitým vopred známym transparentným mechanizmom sa vezme základný štatistický súbor z ktorého sa „vyberá“ súbor respondentov ktorí budú oslovení. Základný štatistický súbor musí teda v maximálne možnej miere byť zrovnateľný voličskej populácii. Spravidla sa používajú ako základ napríklad telefónne zoznamy, poštové adresy apod. Metodika výberu respondenta do štatistického výberového súboru musí garantovať že ten istý respondent sa neopakuje v štatistickom skúmaní po dlhú dobu alebo prakticky vôbec. Iba pri volebnej prognóze sa často využíva opakovanie voľby toho istého respondenta na sledovanie stability jeho voľby za účelom stanovenia validného modelu pre opis volebnej prognózy.

Či už sa použije metóda pomocou náhodného výberu alebo kvôtny výber, celkový počet skúmaných respondentov musí byť dostatočne bohatý na to aby štatistická chyba nepresnosti bola zanedbateľnej hodnoty. Ak sa uvažuje počet 1 000 respondentov tak chyba jedného respondenta dáva jednu desatinu preferencie pre určitú stranu, čo je príliš veľké skreslenie. Z tohto ohľadu pre relevantné výsledky skúmania verejnej mienky musí byť na báze aspoň 4 000 ľudí, pri pomere dotázaného 1 : 1000 voči voličom populácie. Ak by sme chceli dostatočne vysoko vierohodné výsledky skúmania, s ohľadom na presný a detailný opis podľa charakteristík, alebo pre použitie rôznych referencií, tak reálne by bolo treba okolo 10 000 respondentov. Samozrejme, tým sa cena za prieskum dramaticky zvyšuje.

V praxi sa môže proces zberu dát realizovať mnohými metódami, či už telefonickým dotazovaním, operátormi chodiaci na rôzne poštové adresy, pomocou internetu (na nejakom webe, emaily, facebook), vyplňovaním formulára hodeného do urny pri nákupnom centre apod. Podstata je to aby zastúpenie voličov podľa rôznych charakteristík bolo v maximálne možnej miere objektívne a korektne zvolené.

PODVODY – podvodne zvolený základný štatistický súbor ktorý podstatne zvýhodňuje respondentov určitej skupiny z nejakej charakteristiky. Často sa robí podvod spočívajúci na vytvorení zjednotenia výberových súborov z už vykonaných štatistických skúmaní a z tohto zoznamu sa „vyberajú“ respondenti. Takéto skúmanie ma mizivú validitu lebo dochádza k úplne inému štatistickému skúmaniu ako v skutočnosti má byť realizované. Častým podvodom môže byť fakt že sa vo výberovom priestore nachádzajú „fiktívny“ neexistujúci respondenti, ktorí sú „vygenerovaní“ za účelom ovplyvnenia výsledkov šetrenia.

Podvody sa často dejú pri kvôtnom výbere kde je naozaj obrovský priestor k tomu – pre manipulácie s výsledkami. Kvôtny výberový súbor je ovšem jedna z najčastejšie zvolených metód pre prieskumy verejnej mienky na Slovensku. Metóda sama o sebe nie je podvodná, podvod spočíta v tom, že pri reálnom zbere dát od operátorov sa spravidla vyzbiera ďaleko viac dotazníkov ako je vopred stanovený limit. Pre zachovanie pomerov z väčšieho súboru sa pod rúškom odstránenia nesprávne vyplnených alebo chybných dotazníkov „odoberú“ určité dotazníky ktoré do výsledkov „nepasujú“, teda dochádza k subjektívnemu ovplyvňovaniu výsledkov štatistického šetrenia.

Čo sa dá urobiť aby prieskumy verejnej mienky boli objektívne a korektné?

Najúčinnejším bojom proti podvodným prieskumom verejnej mienky je prevencia a funkčný systém s jasnými pravidlami. V prvom rade si myslím že v tomto smere by sa mala prijať legislatívna norma ktorá by vniesla do veci základné pravidlá, definície, metodiky a štandardy. Je potrebné vytvoriť rámec aby Štatistický úrad vydával certifikáty pre výkon štatistického skúmania verejnej mienky. Tak isto je treba definovať rámec auditov a systému audítorovania konkrétnych prieskumov alebo agentúr. Jasná metodologická definícia formy akou sa prieskumy majú realizovať, požiadavky na štatistický softvér na použitie, sú ďalším priestorom pre obmedzenie podvodov. Podobne treba vytvoriť rámec aby agentúra po každom prieskume poskytovala kompletný protokol ohľadom štatistického skúmania, vrátane dát pre prípadnú kontrolu a analýzy.

Tak isto si myslím že sa musia definovať odbornostné požiadavky pre ľudí realizujúce prieskumy verejnej mienky. Osoba zodpovedná za prieskum musí vedieť jasne preukázať že má vzdelanie v odbore matematickej štatistiky, znalosti z oblasti zberu dát, ich spracovania, analýzy, vyhodnocovania a interpretácie štatistických výsledkov.

Tak isto si myslím že mal by vzniknúť jednotný certifikovaný portál (umiestnený pod Štatistickým úradom) na ktorom by okrem certifikovaných prieskumov bolo pozorne a zrozumiteľnou formou vysvetlená problematika štatistického skúmania ohľadom prieskumu verejnej mienky, čo ktoré informácie, termíny, údaje znamenajú. Čím vyššia „gramotnosť“, prístup k relevantným informáciám bude, o to objektívnejšie a korektnejšie bude možné pochopiť a pracovať s prieskumami.

Tak isto sa musia definovať minimálne štandardy na správanie operátorov a osoby nakladajúce s formulármi, dotazníkmi či dátami. Minimálny etický kódex pre komunikáciu s respondentom sú priestorom pre vylúčenie tendenčnosti ovplyvňujúce odpoveď či výber zo strany respondenta, v záujme vierohodnosti štatistických dát. Tak isto sa musia definovať požiadavky na minimálny počet respondentov na základe ktorých sa štatistické skúmanie môže realizovať. Počet 1 000 ľudí je príliš malý súbor aby výsledné údaje boli dostatočne vierohodné a relevantné. Definícia minimálneho počtu musí zohľadňovať metodiku ktorá sa v praxi použije.

Tak isto navrhujem aby všetky interné prieskumy politických strán boli diskrétne (bez medializácie) odovzdávané pre Štatistický úrad s ohľadom na kontrolu, porovnanie a koreláciu výsledkov s agentúrami ktoré vykonávajú verejné prieskumy. Odhalenie podvodov bude o to jednoduchšie keď bude možné porovnanie zo zásadne odlišných zdrojov.

Vo volebnom Zákone je potrebné definovať podmienku že prieskum verejnej mienky smie byť citovaný v médiách jedine v prípade ak bol vypracovaný zo strany certifikovanej agentúry. Podobne volebná prognóza smie byť prezentovaná tri mesiace pred konaním volieb alebo v prípade keď reálne hrozí rozpad vládnej koalície s reálnou možnosťou predčasných volieb.

Tak isto je potrebné definovať možnosť udeliť Štatistickým úradom pokutu do výšky povedzme 300 tisíc eur pre tú agentúru ktorá sa dopustí podvodného jednania pri realizácii prieskumu verejnej mienky. V prípade predvolebného času navrhujem aby výška pokuty mohla byť až do úrovne jeden milión eur. Tvrdé pokuty a sankcie pre podvodnú agentúru musia byť dostatočne preventívnym nástrojom pred podvodným jednaním.

Doposiaľ v prvej časti som ukázal základné informácie ohľadom problematiky prieskumu verejnej mienky. To najzaujímavejšie, kde sa robia ideologické účelové podvody, mnohé pofiderné manipulácie pri vyhodnocovaní, teda problematika testovania rôznych štatistických hypotéz bude súčasťou druhej časti tohto príspevku, nakoľko rozsahovo sa jedná zhruba o rovnako dlhý text ako je táto prvá časť.

Záverom, v prvom rade som si kládol za cieľ aby som maximálne zrozumiteľne vyložil problematiku prieskumov verejnej mienky, napísal zrozumiteľný text pre bežného čitateľa bez zbytočného chrlenia odborných termínov, no samozrejme so zreteľom prezentovania serióznych informácií pre lepšie pochopenie veci. Verím že aspoň trochu sa mi v tomto smere podarilo naplniť moje očakávania. Každému čitateľovi zaiste ďakujem za prečítanie príspevku. Zaiste sa teším na prípadnú diskusiu vo fóre kde som otvorený na prípadné otázky, podnety, návrhy či kritiku odpovedať.