zahoransky

   Mnohí čitatelia prejavili a prejavujú stále záujem o dobrý a zrozumiteľný článok ohľadom aktuálnych problémov vo svete, o tom čo sú príčiny vzniku kríz, rastov či úpadkov. Prečo sa krajiny zadlžujú a niektoré bez dlhov nevedia normálne fungovať? Zaiste je dobré aby som na túto tému napísal zrozumiteľné články, aby som čitateľom priblížil aspoň trošku o čo ide – kde je problém, a čo s tým.

   V tejto štvrtej časti predkladám „vymyslený“ príbeh o mladom múdrom princovi a budúcom sultánovi bádajúci nad rastom či úpadkom ríše. V ekonómii alebo finančníctve existuje plno príbehov demonštrujúce určitý jav podané v zrozumiteľnej ľudovej forme. Podobne do tejto skupiny patrí aj tento príbeh ukazujúci podstatu dlhodobých ekonomických cykloch v rozsahu storočia či viac, vekov vzostupov a pádov ríší. Je to pekný príbeh v tom, že naraz sa dá ukázať veľa aspektov vo forme „rozprávaného“ príbehu často využívaného na školách pre deti. Tento príbeh vychádza z teórie Raya Dalia a uvádzame voľné rozšírené zľudovené spracovanie podľa prednášky Ronalda Ižipa č. 7 z štvrtého ročníka druhého trimestra Univerzity pre moderné Slovensko. Verím, že sa vám bude tento príbeh páčiť.

Príbeh o mladom múdrom sultánovi

   Raz v stredoveku jeden mladý princ si podvečer vo svojej veľkej izbe v paláci vzal do rúk rodinnú kroniku opisujúce dlhú vládu dynastie. Jeho otec už je starý a sám už nevládze riadiť celú ríšu. Mladý princ sa pripravuje na prevzatie panovníctva. Študuje jazyky, právo, diplomaciu apod. Ríša za dlhé, dlhé roky prešla úspechmi, víťazstvami i prehrami, rozkvetmi i úpadkami, chudobou i blahobytom. A ani teraz situácia nie je v ríši jednoduchá. Mladý princ po prečítaní kroniky začal premýšľať ako je možné že raz sa ríši dobre darilo a inokedy nie.

   Povolal si mudrcov aby mu poradili. Jeden z nich vzal niť ovinutú od prvého kotúča k druhému a vravel mu, aby ju previnul z jedného kotúča na druhý. On to urobil. A potom nech to urobí späť. Aj to urobil. A teraz mu mudrc povedal, že je to ako čas ktorý plynie a tak sa striedajú doby kedy sa darí a kedy menej. Raz bola šanca znovu pre rast, inokedy skôr viditeľný úpadok. Ak sme už príliš vysoko na prvom kotúči prichádza k vrcholu a potom niť sa prevíja na druhý kotúč a naopak. Mladý princ si vzal opäť kroniku svojej dynastie a začal čítať informácie o predošlých vladároch ríše. Začal premýšľať čo znamená myšlienka ktorú mu mudrc povedal. A tu si všimol jedno veľké tajomstvo.

   Raz veľmi dávno ríša bola na úpadku. Chudoba sa rozliezala snáď do všetkých končiarov ríše. Príjmy ľudí boli nízke. Mohli si dovoliť kúpiť iba veľmi málo. Ľudia boli radi ak máli obživu. Práce skoro nikde nebolo. Ľudia si nepožičiavali peniaze lebo nebolo z čoho splácať. Spokojnosť ľudí bola nízka. Žiadny boháči nechodili do jeho ríše lebo tu nič zaujímavé nebolo.

   Vtedy raz vladár premýšľal. Čo urobiť aby sa ríši lepšie darilo. Pracovnej sily mal za priehrštie, len práce niet. Vladár premýšľal. Ak ďaleké kráľovstvá sú bohaté a ľudia si môžu dovoliť kúpiť to či ono, iste všetci z nich uvítajú keď prídu kupci do ich kraja s tovarom lacnejším ako u nich. Kto nekúpi tovar u predajcu s najnižšou cenou? Keď u nich ľudia majú prácu pýtajú za ňu oveľa viac ako v jeho ríší kde poddaní sú radi ak vôbec nejakú majú.

   A tak vladár poslal svojich vyslancov do ďalekých krajov aby zistili čo ľudia tam radi nakupujú. Nech si napíšu ceny tovarov ktoré ide vyrábať aj doma. Po pár mesiacoch sa vrátili a doniesli vladárovi informácie. Vladár za posledné peniaze nechal kúpiť majstrov, učiteľov remesla zo susedných krajov aby naučili jeho zručných šikovných práce chtivých nezamestnaných poddaných osožnému remeslu.

   Lacno vyrobené tovary jeho najlepší kupci sa pobrali predať do bohatých krajov. Vedeli ich ponúknuť oveľa lacnejšie ako domáci. Zakrátko predali všetko čo priniesli. Kupci sa potešili že tovar predali a vrátili sa spokojne domov s plným vrecúškom zlatých či strieborných mincí majúce výraznú hodnotu. Z nich odviedli vladárovi dane. Obyčajní roľníci, malí remeselníci sú veľmi radi že majú vôbec nejakú prácu. Zarobené peniaze poctivo šetria. Veď chudobu stále cítia a čo keď zajtra kupci nič nepredajú? Ušetrené peniaze prídu veľmi vhod. Vladár počas svojho panovania postupne rozširoval remeselnú produkciu, zaučil ľudí bez práce novému remeslu aby vyrábali tovar pre export. Rozvíjal poľnohospodárstvo aby sa vypestovali plodiny ktoré kupci predajú v bohatých krajoch. Čo lepšie mohol urobiť v tejto situácii?

   Jeho nástupca dostal stále slabú zaostalú ríšu ale bol veľmi vďačný svojmu otcovi ktorý pomohol chudobe mať aspoň nejakú malú prácu z ktorej si vedeli privyrobiť. Zástupy bedárov prosiaci o kôrku chleba, almužnu sa pomaly zmenšovali. Ako sa remeselníci stávali zručnejší a zručnejší, ich výrobky mali vyššiu a vyššiu kvalitu, uspeli predať, postupne sa o tento kraj začali zaujímať bohatší ľudia zaujímajúci sa o investovanie. Ak tam majú tak zručných pracovitých lacných remeselníkov, nie je predsa zlé postaviť vlastnú fabriku na produkciu náročnejšieho tovaru ktorý budú vedieť doma lacnejšie predávať. Takto do ríše začali prúdiť prvé investície zo zahraničia a to ešte viac pomáhalo ríši rásť. Poddaní boli zatiaľ stále ešte chudobní ale začali si uvedomovať že pomaly bohatnú. Majú síce malé ale predsa nejaké úspory ktoré im umožňujú spokojnejšie žiť. Ľudia sú veľmi radi že majú možnosť dlhodobejšej perspektívy pracovať. Nezamestnanosť malými krôčikmi klesá. Šikovní remeselníci, obchodníci majú čoraz viac zlatých či strieborných cenných mincí za ktoré si môžu v ríši niečo dovoliť kúpiť. Pracovná sila je ešte stále veľmi lacná. Príjmy zo zahraničia sú stále čoraz väčšie a väčšie.

   Po dlhšom vládnutí prichádza na trón jeho syn ktorý dostáva krajinu v dobre rozvíjajúcom sa stave. Ako ľudia bohatnú a majú solídne rezervy, domáca produkcia rastie, bežní ľudia si môžu dovoliť kúpiť viac tovaru. Zruční remeselníci si môžu dovoliť pýtať za kvalitné výrobky viac peňazí. A tak nastáva po dlhej dobe inflácia kedy s rastom produkcie a príjmov rastú ceny o čosi rýchlejšie. Krajina sa začína stávať postupne čoraz viac rozvinutou. Navštevujú ju bohatší hostia, umelci, kupci … ktorí prinášajú drahšie tovary. Ako ľudia bohatnú a majú vyššie príjmy ako kedysi, môžu si dovoliť vzácnejšie kožušiny, jantár, korenie, umelecké diela apod. Ľudia si môžu dovoliť lacno požičať a preto ľudia začínajú pomaly viac a viac investovať. Zadlženie ľudí začína pomaly rásť. Vladár z rastúcich príjmov sa usiluje o rozšírenie svojej ríše o nové blízke územia. V ríši sa teší dobrej obľube.

   Postupne o ríšu je na široko ďaleko veľký záujem u kupcov s drahším tovarom. Niektorí majitelia remeselných dielní sa stávajú bohatými a môžu si dovoliť kúpiť postaviť väčšie honosnejšie sídla. Pozývať šejkov z iných krajov a boháčov, usporadúvať slávnosti. Nové investície a dlhy v krajine poháňajú ekonomiku stále v raste dopredu lebo nové peniaze umožňujú ďalší rast krajiny. Životná úroveň ľudí je nepomerne vyššia ako kedysi pred desiatkami rokov. Ľudia majú väčšie sociálne povedomie. Od vladára chcú väčšie zabezpečenie pre chorých, starých, opustených. Ľudia sú veľmi radi že sú bohatí a radi si to užívajú. Vladár dosahuje víťazstvá vo vojnách a podmaňuje si nové územia. Diplomatická a politická autorita ríše je na široko ďaleko veľmi vysoká. Z ríše sa stáva veľmoc. Za éry tohto vladára krajina dosiahla svoj kultúry, spoločenský a politický vrchol. A ľudia ho majú mimoriadne radi. Vladár odovzdáva krajinu svojmu nástupcovi v krásnom rozkvitnutom období.

   V palácoch sa konajú bujaré hostiny, tečie drahé víno, jedia sa vzácne plody z ďaleka. Šejkovia túžia po honosnejšom oblečení, briliantoch, drahých koňoch aby zapôsobili. V tom čase sa však do krajiny importuje viac a viac tovaru z cudzích krajov ako sa vyrobí doma. Bohatší mešťania ako i veľkí boháči cítia že sú bohatí a aby si udržali svoju prestíž, na svoj honosný život, si čoraz viac a viac požičiavajú peniaze než o koľko vzrastú ich reálne príjmy. Rastú tak viac a viac dlhy. Časy kedy sa šetrilo a málo míňalo sú už dávno preč. Mnohí si už ani nechcú spomenúť že kedysi ich predkovia pred dávnejšími desaťročiami boli chudobní a skromní. Mnohí ľudia sú stále presvedčení že sú stále dosť bohatí aby si mohli dovoliť kúpiť drahý luxusný honosný tovar. Ten kto ho náhodou nemá, nevypadá spoločensky dobre.

   Vtedajší vladár stále sa usiluje o rozšírenie svojho vplyvu lebo už cíti že doma svoj potenciál vyčerpal. Dáva peniaze na veľké vojsko. Kupuje a dobíja bane na železo aby mohol vyrábať brnenie či zbrane. Chová kone pre budúce vojny. Kupuje drahých majstrov aby mohol vyrábať najlepšie delá. Stále sa snaží rozširovať svoj vplyv aby získal nové príjmy pre jeho najdôležitejšie kraje ríše. A tak rastie stále viac a viac dlh krajiny. Vladár už dávno viac míňa ako získa (sa vyrobí) doma z daní. Zisky z vojen sú veľké a preto stále vie pokryť svoje dlhy. Pri každom víťazstve koná veľké slávnostné procesie. Poddaní sú nadšení lebo cítia príjmy ktoré už doma pomaly viac a viac nevedia samy vytvoriť na pokrytie svojich nákladov.

   Ako éra tohto vladára sa blíži ku koncu, ľudia stále majú vysoké povedomie o svojom bohatstve, silné presvedčenie ako stále si môžu veľa dovoliť. Pomaly však vzdelanci a mudrci si začínajú uvedomovať, že teraz už zďaleka nie je tak dobre ako kedysi. Tak ako vojny sa vyhrávajú tak niektoré sa aj prehrávajú. Vojaci sa vracajú bez koristi. Príjmy z plienenia nekryjú deficity ríše. Dlhy sa už nedarí ľahko splácať. Objavujú sa prvé bankroty malých remeselníkov a mešťanov. Čoraz viac remeselníkov sa bojí či svoje vyrobené výrobky doma vie predať a náklady na prepravu do ďalekých krajov sú veľké. Pri pohľade na napožičiavané dlhy potrebuje draho predať. Lenže v cudzine tak draho čoraz menej a menej je záujem kúpiť. Zamestnaní remeselníci však stále chcú vysoké mzdy. Za éry tohto vladára ríša stagnuje. Ľudia začínajú byť nespokojní. Chcú viac a viac lebo ich predkovia dokázali tak výrazne rásť a oni chcú tiež sa mať tak dobre. Ríša sa pod tlakom čoraz väčšieho a väčšieho dlhu začína pomaly viac a viac chudobnieť. Vladár si už nemôže dovoliť tak veľa nakupovať luxusný tovar, usporadúvať honosné bály. Zámožní kupci z ďaleka odchádzajú domov bez zárobku. Ríša má to najlepšie obdobie už pár dekád za sebou.

   A tu prichádza na trón tak málo v dynastii obľúbený a postmievaný nástupca čo pri pohľade na iných nedosiahol po opätky. Kým za mnohých udatných predchodcov ríša sa rozrástla a ľud ich miloval, za éry tohto ríša sa zmenšovala. Vojny prehrával. A pod jeho rukami sa rúcalo čo mohlo. Nečudo že nastal čoraz väčší boj o trón medzi rodinou lebo takého vladára snáď nikto nechcel vidieť na čele váženej ríše. Lenže dlhy sa platiť musia. Ľudia čoraz menej a menej kupujú aby im pri platení dlhov vyšlo aj na vyžitie. Veritelia v ríši diktujú podmienky pre dlžníka aby dostali z neho aspoň nejaké peniaze na pokrytie dlhov. Ríša sa uberá poklesom. Krachujú výroby. Ľudia sú nespokojní. Búria sa. Revoltujú. Znova po dlhom, tak dlhom čase sa objavuje v ľuďoch beznádej, pocit chudoby. Časy hojnosti, kedy všade bolo všetkého, kupci chodili s tovarom z ďalekých krajín, kupovali sa najdrahšie kone či umenie sú už ďaleko preč. Ľudia si uvedomujú že sú podstate chudobnejší a búria sa. Moci sa ujíma armáda aby nastolila poriadok.

   Na trón prichádza nový vladár. Ten musí začať výrazne šetriť. Ak si chce požičať aspoň jednu striebornú mincu musí splatiť nejaké staré dlhy. Ríša už nie je veľmoc ako kedysi a to je traumatizujúce. Je to vladár ktorý nie je populárny. Ríša po dekádach a generácii vladárov sa usiluje znovu nadýchnuť. Postupne prichádzajú éry vladárov ktorým sa darilo viac či menej. Ríša zažíva éry krátkeho rastu i poklesu až v kronike sme prišli na novú nepopísanú stranu. Mladý princ sa chystá prevziať vládu nad ríšou. Premýšľa čo robiť aby sa zapísal do rodinnej kroniky s písmom ktoré bude budiť uznanie u ďalších generácií vladárov.

   Mladý princ si znova zavolá mudrcov a radí sa, čo praktické robiť. Dlh je dobrý sluha ale zlý pán. Jasne vidí, že veľký dlžník je najväčší otrok svojho veriteľa. Mladý princ báda ako má spravovať ríšu. Osvietený pocestný chudobný mudrc mu vraví jeho životný prístup. Ja som spokojný tulák ktorý chce sa mať stále lepšie pokiaľ môže kráčať. Minie iba toľko koľko zarobí za svoje rady. S blízkymi a cudzími mať dobré vzťahy aby ho prichýlili po dlhej ceste. Osvietenie, múdrosť a umenie rozvíja pre rozkvet jeho ducha a mysle, aby našiel poučenie pre iných. Takto málo mám, ale čo mám si veľmi vážim lebo aj kôň má štyri nohy a cvála rezko iba keď má dobré všetky štyri podkovy. Mladý princ dlho nad tým premýšľal.

   Jeho otec si ho povolal do svoj izby a povedal mu, že nadišiel čas, aby mu odovzdal ríšu zdedenú po predkoch. Aby ju sám dobre spravoval. Otec vraví – „Radil si sa s mudrcmi dlho a hĺbavo si študoval svoj vznešený rod. Povedz ako budeš spravovať ríšu? Dáš na armádu aby dobíjali, dáš chudobe aby sa nebúrila, dáš viac slobody šejkom či postavíš veľké mešity?“ A tu mladý princ vraví – „Ako kôň má štyri nohy, aj ja chcem múdro spravovať krajinu aby každá noha môjho koňa mala výbornú podkovu. Ľudia túžia sa mať lepšie, chcú istoty pre núdzu v živote. Ale požičiam si iba keď to bude nutné. Hospodáriť budem iba s toho čo si zarobím. Nepodporím bankrotárov či darmožráčov. Chcem silné meno v zahraničí ale dobré vzťahy aby vzdelanci, majstri a kupci prinášali hodnoty vzdelanosti a kultúry pre ríšu“.

   Ľudia často a radi zabúdajú. Hlavne na to kedy sa im dávnejšie menej darilo. Na časy, kedy bolo treba viac šetriť. Ľudia si pamätajú len to dobré, trendy posledných pár rokov. Najradšej chcú aby sa len v dobrom nasledovalo. Múdry vladár musí hľadieť podstatne ďalej do budúcnosti a obzerať sa rovnako hlbšie do minulosti, aby lepšie pochopil súčasnej situácii. Starý sultán sa pozrel na mladého princa a odovzdal mu celé svoje panstvo lebo vedel, že ríšu odovzdal bystrému vzdelanému novému vladárovi ktorý bude robiť múdre uvážené rozhodnutia pre dobro svojej ríše a cti svojho vznešeného rodu.