Drahí čitatelia, po napísaní prvej časti som naozaj ani vo sne nedúfal že môj BLOG si získa tak veľkú pozornosť a ohlas. Behom jedného dňa viac než 1000 čitateľov prejavilo záujem si môj príspevok prečítať. Pôvodne som mal v pláne na asi dve strany dokončiť príspevok popisom politickej agitácie a vyloženie argumentov pre a proti tomu čo som písal v príspevku, reflektovať výroky zo spisu Gorila v intenciách čo som predostrel, no keď som začal čítať aktívnu diskusiu na Facebooku, dostával súkromné správy, ohlasy o čo všetko doplniť príspevok BLOGu, keď som sa pozrel na rozpracované iné diela ktoré som mal, tak som naozaj pochopil že práve na tomto mieste nemôžem skončiť lebo celé toto dielo prestane mať ucelenú podobu a zmysel. Zaiste najprv dokončím pôvodne uvažovanú časť a zaiste hneď na to ukážem ten atraktívny zbytok. Verím že aj tento príspevok bude medzi Vami tak úspešný a zaujímavý ako prvá časť. Pre diskusiu som samozrejme otvorený.
O čom je stranícka agitácia
Iste ma mnohí poznáte ako aktívneho rádového člena strany SMER-SD a obecne známeho agitátora našej strany. Moje BLOGy pravidelne patria medzi veľmi čítané a obľúbené. Neraz (vrátane starej adresy) som mával viac než 5,000 užívateľských prístupov. Ako rádový člen a agitátor strany – teda človek komunikujúci o veciach verejných a prezentujúci svoje osobné názory medzi občanmi – rôzne pohľady, prístupy a hodnoty aké sociálna demokracia na Slovensku zastáva či ponúka. Osobne často komunikujem s rôznymi ľuďmi či už z našej strany, sympatizantmi, známymi z okolia, alebo, a to je veľmi dôležité s ľuďmi iného názoru – teda pravičiarmi, konzervatívcami či liberálmi. Často som sa stretával aj s členmi nejakej pravicovej strany alebo ich mládežníckou organizáciou, či na Facebooku písal príspevky na stránkach pravičiarov, alebo chodil porozprávať na stretnutia pravičiarov. Napokon medzi serióznymi progresívnymi pravičiarmi mám pomerne vysoký rešpekt, renomé a uznanie.
Na druhej strane často prichádza na situáciu keď Vás pozve určitá osoba na dôverné súkromné stretnutie. Ide o stretnutie kde predpokladáte že obsah zostane ako dôverný, samotné stretnutie sa nebude medializovať a ani jedna zo strán nebude o veci rozprávať bez obojstrannej dohody. Podobne, keď prídete na stretnutie na ktorom určitá osoba Vám chce povedať dôverné veľmi citlivé, či pikantné informácie ohľadom určitej vážnej veci, tak si ani jedna zo strán nevytvára zvukové či video záznamy. To isté samozrejme platí aj o oficiálnych predstaviteľoch strany, kde sa to berie ako prejav serióznosti, vysokej úrovne a kvality práce.
Z iného pohľadu, ak ste aktívny člen strany alebo určitý predstaviteľ, tak sa stretávate s rôznymi ľuďmi. Na námestí Vám podá ruku ten či onen politik hoci vás nepozná, nevie o vás skoro nič. Tak isto sa na námestí ľudia politikom zdôveria so všeličím, hovoria svoje priania, posolstvá a pod. Politik teda nemôže byť posudzovaný len podľa toho že niekto mu podá na stretnutí s občanmi ruku, koho daný politik často ani nepozná. Politik musí byť braný podľa toho aké rozhodnutia príjme, aké výsledky práce má, čo pozitívne dokázal.
Z ďalšieho pohľadu (žiaľ na Slovensku je to určitá metóda práce niektorých ľudí) sa občas stáva, že niekto vás niekde pozve, osloví, alebo zavolá na stretnutie za účelom vás niekde vylákať, nachytať na niečom, oklamať, nalákať do pasce aby niekto vyprodukoval zákernú propagandu, negatívnu vec proti vám alebo strane, robil vám „na truc“, aby zneužil vašu dôvernosť, korektnosť či prostú slušnosť proti vám. Zaiste nech ste akokoľvek obozretní, tak samozrejme osoba vo verejnom živote musí sa stretávať s ľuďmi a zaiste nedá sa stopercentne sa vyhnúť takýmto veľmi nepríjemným situáciám.
Bol alebo nebol? Komunikácia s opozíciou
A teraz prichádza k tomu asi najzaujímavejšiemu. Bol alebo nebol Fico v tom byte? Hneď na tomto mieste vravím že všetko čo tu prezentujem je IBA môj osobný názor, a priamo som túto informáciu si u predsedu nezisťoval či bol alebo nie. Uvádzaný dialóg zo spisu Gorila ohľadom SMERu a predsedu je nesúrodý text, javí sa mi ako účelovo pozliepaný a z časovo odlišných období. Na viac kontextovo nesedí. Ak by sme šli dôsledne po časovej osi tak príde k rôznym skokom dopredu i dozadu, čo jasne poukazuje na problém komentovať nejaký ad hoc dialóg. Na viac, nikde sa nepreukázalo či sa jedná o priamy prepis alebo o nejaké poznámky z nejakého stretnutia. Vec rozdelím na dve základné alternatívy, teda že tam BOL a druhú že tam NEBOL. Pri každej z týchto alternatív uvediem čo najvecnejšie argumenty. Priamo nedám odpoveď či bol alebo nie, nechám na čitateľa aby si urobil o veci názor sám. V poslednej časti BLOGu uvediem moje názory na konkrétne veci z dialógov zo spisu Gorila.
Pripusťme prvú alternatívu, že predseda v „konšpiračnom“ byte BOL. Celá časť textu ktorá tu je, je iba hypotézou, domnienku a nič viac. Ak vezmeme do úvahy extrémnu nestabilitu (bavíme sa o roku 2005 a 2006) na pravicovej mape tak to dáva zmysel aby sa líder ľavice legitímne zúčastnil stretnutí so zástupcami z pravice za účelom riešenia situácie aby nevznikla vážna ústavná kríza, kolaps politického systému na Slovensku alebo nepredvídateľné vášne na ulici. Líder ľavice, s ohľadom na to čo som prezentoval v prvej časti, musí teda komunikovať a hľadať demokratické riešenia prístupu k voľbám.
Žiaľ, s ohľadom na spôsob fungovania pravice, jej pozadím, prichádza prípadne aj na stretnutia s ľuďmi ktorí sa označujú v reálnej politike ako „šedými eminenciami“, ktorí samotní dokážu niečo ovplyvniť, majú vplyv na niečo. Ak silní lobisti boli tí ktorí to mali na pravici pod palcom, tak v záujme upokojenia situácie a nájdenia cesty k demokratickým voľbám si líder najsilnejšej opozičnej (celkovo najväčšej) strany nevyberie s kým má rokovať a s kým nie, lebo musí reagovať na urgentný problém za účelom riešenia. To že oficiálna reprezentácia pravicových strán nemá moc a vplyv ako by mala mať, to je proste problém pravice na Slovensku, a nie lídra ľavice či jeho strany.
Podobne platí argument pre miesto ktoré si druhá strana vyberie na stretnutie. Ak chcete o vážnej vnútropolitickej veci rokovať musíte viac menej akceptovať miesto ktoré predostrie druhá strana. Mohli si vybrať kľudne nejakú reštauráciu a bolo by stretnutie tam, alebo centrálu strany či v parlamente, alebo miesto súkromného bytu v záujme diskrétnosti apod. Ak je teda pravda o stretnutí tak miesto stretnutia v princípe nezohráva žiaden zásadný význam. Z iného pohľadu, ak Vás niekto pozve na veľmi diskrétny dialóg do nejakého bytu tak nemôžte vedieť dopredu o aké miesto sa to jedná, či je to konšpiračný byt alebo nie, či nebodaj to SIS odpočúva alebo nie.
Stretnutie ľavičiara s pravičiarmi je bežné a prirodzené, no rozhodne by to nemalo byť o stretávaní sa politika s mocným vplyvným lobistom z pravice majúci tvrdé ekonomické záujmy na verejných peniazoch spôsobom a v tendencii ako sa píše v spise Gorila ohľadom ekonomických vecí. V našom prípade išlo o politické stretnutie. Osobne nie som nadšený ak tam predseda BOL, no v prípade vážnej vnútornej krízy pravice ak nechceme mať divoké kampane typu „nedáme si Markízu“, prenieslo na ulicu do davovej psychózy, tak v krajnom prípade sa musí rokovať s tým kto vie niečo politicky zrealizovať alebo ovplyvniť v záujme demokracie na Slovensku, po politickej a nie ekonomickej línii. V každom prípade však politici majúci špinavé korupčné ruky od Gorily musia v najbližších voľbách z kola von.
Tak isto ak idete diskutovať o forme riešenia krízy politického systému na pravici, musíte počítať s tým že druhá strana vám môže povedať „všakovaké“ informácie, konšpirácie, intrigy, klebety, dávku poloprávd apod. Tak isto tam môžu byť snahy o zapojenie vás do nejakej hry, môžu sa podsúvať rôzne ponuky, predkladať rôzne podvrhy apod. Slovenská pravica v žiadnom prípade nie je čistá vec, rovno povedané je to veľmi špinavá vec. Ak teda niekto niečo dal, napríklad nejaký dokument aby si druhá strana pozrela, tak to neznamená že ten papier sú bankovky v igelite apod. To že publikovaná informácia o SMERe je vágna a neúplná je podľa mňa daná zámerne, aby práve vznikali všakovaké konšpirácie a propagandy pre súčasnosť. Autor, ktorý dával výsek na web, veľmi pozorne vyberal to čo podsunie a čo nie. Informácie ohľadom pravice sú samozrejme úplne o inom.
V tej dobe na pravici bolo každému jasné že skôr alebo neskôr Róbert Fico sformuje silnú dominantnú stranu ktorá môže mať preferencie na úrovni zlatých časov HZDS, nakoľko SMER je budovaný na silnej programovej a hodnotovej základni, opierajúca sa o dôveryhodných predstaviteľov strany, a predovšetkým konkrétnych pozitívnych výsledkov práce pre obyčajných ľudí. To samozrejme veľmi dobre vedeli aj v SDKU, kde ovšem v žiadnej z týchto vecí nemali žiadnu šancu konkurovať SMERu. Konsolidácia pravicového voliča nikdy nebola možná, alebo vždy zlyhala. V tomto smere môžeme dialóg interpretovať ako šancu pre založenie úplne novej pravicovej strany či rovno celej pravej mapy, ktorá bude tvrdou alternatívou pre zažraté zlé pravicové strany a posunie pravicu od absurdných účelových zlepencov na novú kvalitatívnu programovú úroveň. V tomto smere aj lídrovi silnej stabilnej ľavice musí záležať aby politická mapa ako celok sa uberala progresívnym smerom.
Podobne môžeme argumentovať, a strana to bežne používa ako svoj postoj, že žiadna informácia nediskvalifikuje ani predsedu, jeho tajomníka p. Határa a ani stranu, teda nie je tá ktorá by mala v hlavnej miere čosi vysvetľovať. Skôr SDKÚ, pán Malchárek, KDH sú tie strany ktoré musia vysvetľovať ich divoké privatizácie, totálne nevýhodné predaje, šialené zmluvy, plienenie verejných peňazí či klientelizmus. SMER bol v tej dobe v opozícii a nemal žiaden dosah na exekutívu. Diskusia o projektoch v predvolebnom čase je dosť pochybná lebo SMER nemal také silné preferencie aby mohol vládnuť sám alebo aby vplyv ďalšieho koaličného partnera bol veľmi malý. Na viac zrovnateľná strana programovo blízka pre SMER v tej dobe a ani v súčasnosti neexistuje takže bolo jasné že koalícia je možná jedine s nejakou stredo-pravou alebo pro-liberálnou stranou. V tomto prípade je veľmi ťažké povedať pre ktorý projekt nájde strana podporu alebo zaznie zásadná výhrada od budúceho potenciálneho koaličného partnera. Z iného pohľadu predvolebný postoj strany zakázať zisk súkromným zdravotným poisťovniam, snahu zobrať skoro predané letisko, či závažné zmeny pri zavádzaní informatizácie v zdravotníctve, nemá žiaden význam komunikovať s Pentou, lebo tu ide o jasne protichodné veci, postoje a prístupy. Na druhej strane silný lobista prezentuje svoj pohľad na vec, svoju predstavu. Z tohto ohľadu stretnutie nemohlo byť ekonomickým stretnutím v záujme dojednávať nejaké kšefty či „bokovky“. Ovšem za týchto okolnosti nie je možné v žiadnom prípade porovnávať stretnutie Határa alebo Fica s Haščákom v porovnaní medzi Radičovou a Haščákom, Malchárka s Haščákom apod. To sa dá doložiť predovšetkým tým ako sa strana a jej predstavitelia správali v reálnej politike v rokoch 2006-2010.
Podstata dialógov, či skôr ad hoc poznámok a úryvkov zo spisu Gorila ohľadom SMERu sa opiera o fakt že z toho čo je publikované sú iba komunikáciou ohľadom názorov na niečo v predvolebnom čase alebo čo by potenciálne mohlo byť po voľbách, teda aké sú predstavy, presvedčenia apod. Ak p. Határ bol v konšpiračnom byte tak tam určite nebola diskusia o peniazoch pre volebnú kampaň lebo SMER nepotreboval robiť žiadne špekulácie alebo podvody, ako uvádzam ďalej v texte. Ak by niekto komunikoval o uplácaní strany tak takýto dialóg by bol ďaleko atraktívnejší pre autora výseku aby zaradil do výseku, aby celok vyznel „vierohodnejšie“ o politickom systéme na Slovensku a samozrejme viac mediálne sexy. Keďže žiadnu takúto informáciu nemá, musel v záujme neumožnenia rapídneho nárastu preferencií pre SMER niečo podhodiť, samozrejme také čo sa dá na priveľa smerov interpretovať, čo ľudovo povedané znamená možnosť robiť zúfalú propagandu proti SMERu.
Teraz pripusťme druhú možnosť že predseda tam NEBOL a všetko čo je v prvej alternatíve neplatí. V takom prípade je celá časť o stretnutiach podvrh. V prospech tohto tvrdenia hovoria jasne viditeľné fakty. Dialógy sú predovšetkým v politickej rovine a rovine aktuálnych operatívnych politických názorov, príliš málo konkrétne a detailné. Časová osa udalostí viditeľne nesedí, skoky sú tak dopredu ako i dozadu. Ak sa v určitý časový okamžik bavím o situácii tak nemôžem so stopercentnou určitosťou hovoriť o udalosti z budúcnosti ak ku ním existuje priveľa faktorov a premenných ktoré môžu vec podstatne zmeniť. Podobne nie je zvykom aby sám predseda chodil do nejakého ad hoc bytu. U tajomníka sa to dá pochopiť, lebo jeho úlohou je komunikácia s rôznymi ľuďmi ohľadom vecí týkajúcich sa predsedu či strany, ovšem u predsedu je to mimoriadne neobvyklé jednanie.
Tak isto v dialógu sa hovorí o potenciálnych rozbrojoch vo vnútri strany medzi východniarmi a tými z Bratislavy. To samo o sebe nemá logiku ak ste pred voľbami silná opozičná strana ktorá vtedy za posledné roky silne konsolidovala elektorát a ľavicové strany. Možný rozpor by dával logiku po voľbách a nie pred voľbami kedy ľudia v strane sa snažia pre celok nahnať maximálne veľa voličov ako len ide. Na viac žiaden personálny rozkol medzi p. Kubánkom (krajským predsedom z Prešova) a predsedom nikdy nebol a ani nie je. Ak sa má hovoriť o personálnom rozkole, tak v tom čase by sa pozorne hovorilo o Hanzelovi a určite nie o stabilnom, úspešnom a veľmi aktívnom členovi a predstaviteľovi strany.
Z iného pohľadu sa môžeme na vec pozrieť tak že len čosi z toho je pravda. V spise sú to ovšem skôr poznámky pisateľa ktorý do toho vniesol nepresnosti, dezinterpretácie alebo svoje dojmy. V takom prípade sa dostávame do možností príliš protichodných pozícií, kedy môžeme brať argumenty z časti BOL alebo NEBOL. Osobne si myslím že tie dialógy sú príliš nepresné. Na jednej strane sa snažia hovoriť o niečom konkrétnejšie, ale v skutočnosti sa tam nič zreteľné, priamo viazané na niečo exaktné nehovorí, alebo sú to príliš rozporuplné informácie. Ak by tam bol nejaký zásadný kšeft medzi Pentou a predstaviteľom SMERu, tak by za 4 roky vo vláde sa určite zrealizoval a voči tomu by sa reflektoval nejaký dialóg v tej dobe, alebo neskôr by to bolo v médiách. Ovšem autor výseku nič také nepredložil lebo nič také nemal. Za viac než 5 rokov sa nič vierohodné k tomu nikdy neobjavilo i napriek tvrdej kampani proti SMERu, preto sotva je možné z prakticky nič hovoriaceho dialógu dedukovať nejaké kšefty, na rozdiel od pravice.
Zostáva nám teda zodpovedať prečo sa teda predseda nevyjadruje k tomu či bol alebo nebol v byte. Líder ľavice, silnej, stabilnej a medzinárodne vysoko uznávanej strany, musí prezentovať veľmi vysoký stupeň kvality a formy komunikácie a správania sa. Tak aj korektný dôveru zbudujúci spôsob jednania, medzi čo dodržanie dohody o konaní súkromného stretnutia a jeho obsahu rozhodne patrí. Politické renomé predsedu strany je budované na veľmi vysokom kredite a preto nie je jednoduché začať flagrantne porušovať hodnoty na ktorých budujete svoju povesť. Kým Radičová rada menila a negovala svoje tvrdenie ako spodné prádlo, podľa toho ako fúkal vietor, predseda SMERu je podstatne dôveryhodnejšia a uznávanejšia osoba ako bývalá premiérka ktorá už čoskoro pôjde do dejepisu politiky na Slovensku.
Na druhej strane je bežné že rôzny ľudia sa pýtajú predstaviteľov strán čo si myslia alebo ako vidia politickú situáciu na Slovensku či v EÚ, čo sa dá v blízkej dobe očakávať, čo si myslia o kvalite práce ministrov apod. V tomto smere spis nič zlé alebo problematické pre stranu nepíše. Predseda teda nemá byť ten kto má dávať priestor pre nezmyselné špekulácie, žabo-myšie vojny, propagandy. Predseda má v hlavnej miere poukazovať na pálčivé problémy Slovenska, predkladať riešenia na problémy, a nie odpútavať pozornosť.
Pravicoví lobisti samy pochopili že nejde SMER-SD zastaviť pred tým aby po voľbách v roku 2006 mohli zostaviť vládu a vládnuť, nakoľko tam bolo zopár jasne viditeľných alternatív. Samy nedokázali vytvoriť novú silnú pravicovú stranu ktorá by dokázala podobný výsledok ako SMER. Dialógy v spise sú vlastne určité špehovanie o niektorých politických otázkach. V skutočnosti lobisti z ekonomického pozadia pravice nechceli nič iné len aby si otvorili priestor pre nový tvrdý zákulisný boj o usporiadanie pravicovej mapy. K týmto hrám pravicových lobistov sa nemá k čomu líder ľavice vyjadrovať lebo to nie je jeho politický priestor. Naproti tomu líder pravice je ten kto by sa k stavu politickej mapy z roku 2006 mal rozhodne vyjadriť, čo doposiaľ neurobil.
Strana SMER-SD v tomto smere bola a je nezaujímavá položka s ktorou pravicoví lobisti nepočítali a ani nepočítajú, len v roku 2005 či 2006 tolerovali stav. To prečo začalo masívne brojenie po roku 2008, mediálna pravicová propaganda v SME, je zase len ich hra aby otvorili zase nejaký svoj priestor vplyvu. Predseda ľavicovej silnej strany nie je ten kto by sa mal do týchto špinavých mediálnych hier zapájať alebo nechať zatiahnuť. Predseda ľavice je ten kto by mal predložiť alternatívu, jasnú ucelenú hodnotovú alternatívu a víziu, rozlíšiť to špinavé, manipulatívne, propagandistické od poctivej zodpovednej politiky, čo samozrejme robí.
Nekonečný evergreen o financovaní strany SMER-SD
Poďme sa pozrieť na tú konšpiráciu o tom že údajne Határ dostal peniaze na kampaň v roku 2006. Keďže strana SMER-SD vedela že jej volebný výsledok v roku 2006 bude prakticky niekde na úrovni 28-31 percent, čo je zhruba dvojnásobok oproti roku 2002, neexistuje žiaden racionálny dôvod prečo by potrebovala sa uchýliť k podvodom či nekalému financovaniu. Načo by ste si robili samy zle keď vôbec nemusíte? Ak viete že vďaka dvojnásobnému volebnému výsledku dostanete vyše dvojnásobok peňazí od štátu, čo hravo pokryje náklady na kampaň, a preto niet dôvodu načo si robiť zbytočne zle.
Ohľadom financovania volebnej kampane z roku 2006, tak pre ňu je možné získať veľmi ľahko (z parlamentu) analogický súbor, výkaz, ako pre dokument z roku 2010, konkrétne:
Finančná správa o nákladoch strany na volebnú kampaň do NR SR
V oboch prípadoch strana postupovala tak že vykonala klasickú finančnú úložku peňazí na účte priamo po príchode z ministerstva, čo je najtransparentnejšia forma vykázania pôvodu peňazí na kampaň. Tak isto transparentne si vzala úver z banky za jasných ekonomických podmienok, ktorý riadne splatila. Roky 2006 alebo 2010 ohľadom financovania kampane, tobôž z tohto roku, sú príliš málo otvárajúce priestor pre špekulácie.
Veľmi dôležitý dokument je výročná správa strany za príslušný rok kedy sa konali parlamentné voľby lebo ak niekto mal mať nejaké čierne peniaze tak sa to muselo objaviť v účtovníctve a vo výročnej správe, ovšem tie vravia úplne niečo iné, konkrétne sú online:
http://www.strana-smer.sk/sites/default/files/uploads/old/Dokumenty/doc/vs2005.zip
Zaiste ohľadom financovania strany. Osobne som napísal veľmi pozorný príspevok – „Prečo je nahrávka o údajnom financovaní SMERu blud? Fakty položené na tvrdo!“ s odkazom:
Dôvod prečo sa vykonštruovala nahrávka s hlasom „podobným“ Ficovi práve pre voľby z roku 2002, súvisí práve s tým že najväčší priestor pre špekulácie je najbližšie k vzniku strany – na rozbeh. Ovšem k tejto téme som predložil 5 jasných faktov ktoré nikto nespochybnil. A k tým bilbordom z roku 2002 som už napísal pravdu ako to bolo.
Ak je teda pravda o rozhovore s p. Határom, tak určite žiadne peniaze nedostal. Skôr dostal nejaké dokumenty, podklady k niečomu, no určite nie peniaze. Na viac strana v roku 2006 mala dramaticky menej bilbordov ako v roku 2006 keďže „ochotný pravičiar“ sa viac neukázal a strana sa na neho ani neobrátila. Ak už ideme špekulovať, tak peniaze má zmysel pýtať skôr po voľbách keď to s kampaňou preženiete a neviete splácať faktúry lebo ste nad limit možností. To sa však nestalo lebo rozpočet SMERu na kampaň v roku 2006 ju plne pokryl. Načo iné by potom Határ dostával nejaké peniaze na kampaň pred voľbami? Mediálna propaganda a paranoja sa samozrejme roztáčať stále a stále musí dokola a dokola.
Tvrdenie pána Haščáka že financoval SMER je zase určitá propaganda. Ak jeho spoločnosť vlastní banku (Dexia) z ktorej si strana ako rádový bežný klient (právnická osoba) požičia úver za štandardných ekonomických podmienok, tak to nemá nič spoločné s osobnou finančnou pomocou pána Haščáka alebo jeho spoločnosti. Požičané peniaze strana riadne splatila a použila na svoju potrebu. Nejednalo sa o ad hoc nenávratný dar. Na druhej strane príspevok na výstavbu pamätníka holokaustu organizované pani Beňovou nebola podpora strany ale verejná aktivita. Prijaté peniaze strana riadne vykázala a sú uvedené vo výročnej správe za daný rok. Naproti tomu SDKÚ je známe že mala fiktívnych darcov či divoké pôžičky z exotických zdrojov lebo jej finančná bilancia je tak zlá že jej finančný kredit nedovoľuje si štandardne požičať od štandardnej banky.
Reakcia na informácie zo spisu Gorila
Na záver, v záujme korektnosti a vyváženosti informácií, uvádzam výklad niektorých tvrdení zo spisu Gorila týkajúce sa osoby predsedu strany, pána Határa alebo strany ako takej. Tak ako doposiaľ nebolo preukázané či ide o výslovne autentický rozhovor, alebo o poznámky, tým pádom je podstatne ťažšie na niečo reagovať. Vezmem však dokument podaný tak ako je zo zdroja:
Fico odpovedá, že Fedor vyberal peniaze v mene strany.
Fedor Flašík nikdy nebol v riadiacich štruktúrach strany a nikdy nebol generálnym manažérom strany. Nebol ani štatutárom strany, takže v mene strany nemohol o ničom jednať. A tobôž brať peniaze pre stranu (v mene strany). Ak by to bola pravda, tak by sa to vykázalo v účtovníctve. Žiadne také peniaze ale neexistujú a ani neexistovali. Z hľadiska strany niet dôvodu prečo nevykazovať nejaké dary, keď strana má plne krytý rozpočet z príspevku štátu.
Fico hovorí, že „tí parťáci budú tiež dotknutí. Za chvíľočku. Tak isto. Nie všetko, ale sú tam ľudia, ktorí tiež pôjdu zo strany preč.
BLUD. Oficiálne z vyššie postavených členov išiel preč, so stranou sa rozišiel, iba známy poslanec Hanzel, ktorý zradil hodnoty a ľudí strany. V tomto období dialógu nebol ani členom predsedníctva a pokiaľ mám správne informácie ani členom strany. Rádoví členovia dosah na riadenie a chod strany nemajú. Čistiť v strane pred voľbami v roku 2006 keď strana bola v opozícii nemá žiadnu logiku. Malo by to zmysel keby bola strana v exekutíve a tam nepodala dostatočný výkon a niektorí ľudia zlyhali, lenže v roku 2006 pred voľbami bola stále v opozícii, no predovšetkým zásadným spôsobom zjednocovala elektoráty ľavice. Z tohto ohľadu toto predseda nemohol povedať.
Fico hovorí, že zdravotníctvo preskočilo za posledné roky všetky témy.
Vytrhnuté z kontextu niečoho iného. Volebný program v roku 2006 nebol postavený na zdravotníctve ako jedinej a prvej téme, ale na téme opravy antisociálnych reforiem Dzurindovej vlády, na obnovení sociálneho dialógu, zlepšovania životnej situácie ľudí na Slovensku. Ak to odznelo tak to bola veľmi čiastková informácia.
Fico uvádza, že na téme zdravotníctva vyrástla preferenciami Martináková.
Martináková nikdy neprekročila 5 percentnú hranicu a jej maximum je tesne nad troma percentami. Výrok by mal zmysel keby Martináková bola schopná byť reálne v parlamente. To sa jej nikdy nepodarilo. Marginálna odpadlá strana v opozícii nemá cenu aby sa jej špeciálne líder ľavice venoval ktorého preferencie sú 10x väčšie. No to čo chcem povedať je fakt že Martináková sa v hlavnej miere venovala sociálnym veciam a nie zdravotníctvu. Jej filozofické vzdelanie je príliš ďaleko od medicíny takže ani profesne to nejde do kopy.
Podľa Haščáka Martináková na zdravotníctve pohorí.
Tento výrok je politického charakteru a má ho skôr vysloviť politik a nie tvrdý podnikateľ. Ak to vysloví tak vraví že reálne možnosti jej strany alebo jej osoby sú mizivé s ohľadom na iné komunikácie ktoré zrejme robil. Z iného pohľadu to hovorí že preferencie jej sú tak malé že nestojí za pozornosť sa jej venovať, lebo skôr ďalej budú prepadať.
Fico hovorí, že sa o tento post nebudú biť. Možný kandidát SMERu je Pavol Paška, ktorý má ale bližšie k sociálnym veciam (MPSVaR)
BLUD. Pavol Paška sa špecializoval na parlament a prácu s poslaneckým klubom už v roku 2006. Tak isto sa programovo odborne špecializoval v rámci organizácie ASA. Nemá logiku aby dominantne uprednostňoval exekutívu. Na viac jasným kandidátom už vtedy bol Richard Raši alebo Valentovič. Obaja za Ficovej vlády boli ministri zdravotníctva.
Aj Fico preferuje obsadenie MPSVaR
Toto bolo možné vysloviť až po voľbách keď SMER vedel že reálne má také silné preferencie že bude môcť klásť podmienky s ohľadom na koaličného partnera ktorý bude vo väčšom nepomere k nemu. Keďže mapa bola ťažko predvídateľná z tohto obdobia nemohol dialóg takto prebiehať už v marci. Druhým vysvetlením môže byť fakt že strana mala mimoriadny záujem o obsadenie postu ministerstva práce s ohľadom na nápravy divočín ktoré po sebe zanechali šialenci ako Kaník, Radičová či Beblavý, predovšetkým napraviť absurdity zákonníka práce.
Viliam Soboňa ako expert na zdravotníctvo
Tento pán pochádzal a pôsobil v štruktúrach HZDS a nie SMERu. Pred voľbami nebolo možné predvídať či HZDS bude v koalícii alebo opozícii, tak aj reálne preferencie. Po voľbách HZDS nemalo záujem a nepreferovalo rezort zdravotníctva ale pôdohospodárstvo kde mali z čias Mečiarovej vlády mimoriadne úspešné výsledky a tradíciu. Druhým preferovaným rezortom bol z kategórie silových rezortov pričom si vybrali spravodlivosť. Nemalo logiku sa o Soboňovi baviť pred voľbami s ohľadom na stranou akou HZDS bola.
Haščák sa pýta Határa ako sa vyvíja situácia v SMERe. Határ hovorí, že je to husté, že východniari dávajú pociťovať ostatným, že však mi ešte čosi ukážeme. Hovorí, že problematickí sú Pavol Paška a krajskí predsedovia v Košiciach (Peťo Žiga, firma Taper, s.r.o.) a Prešove (Stanislav Kubánek), ktorí sa dostanú na poslanecké miesta. Sú to divní ľudia. Határ nechce povedať, že sú skorumpovaní, ale robia podozrivé veci a do Smeru došli len z vypočítavosti. Problematický je aj bratislavský krajský predseda Martin Glváč.
K dialógu ohľadom vnútrostraníckych vzťahov v rámci strany som sa už raz vyjadril. Žiaden konflikt v rámci strany neexistuje a žiadne názorový rozkol v strane nikdy nebol. Poslanecký klub je mimoriadne stabilný a niet dôvodu očakávať aby sa štiepil. Na rozdiel od pravice kde k tomu boli stále mnohé predpoklady, poslanecký klub SMERu sa nikdy nerozpadol a vnútorná stabilita a dôvera sa čoraz viac prehlbovala. Pán Kubánek má priateľské a dobré vzťahy s predsedom a aktívne spolupracujú na straníckej úrovni na mnohých aktivitách. Paška sa sústreďoval na programovú koncepciu strany, na poslanecký klub a prácu v parlamente než o exekutívu. Jeho povahe je to ďaleko bližšie a prirodzenejšie ako exekutíva.
Vstup do SMERu z vypočítavosti je zase blud lebo v prípade dlhého obdobia v opozícii (roky 2002-06) a potom po roku 2010 boli veľmi stranícky aktívny a veľmi aktívne posilňovali pozíciu strany v Prešovskom kraji. Ak by tam boli z vypočítavosti tak nikto z nich by tvrdo dlhodobo nepracoval pre stranu v čase keď SMER nie je v exekutíve, lebo by to pre nich nemalo zmysel. Podobne v rokoch 2006 Kubánek nebol v exekutíve a v strane nebol žiaden konflikt ohľadom zákaziek a ani sa neobjavoval v nejakom významnom tendri kde by si mohol „odtrhnúť“. Preto tento dialóg nemá zmysel.
Čo povedať na záver?
Na záver, veľmi pekne ďakujem čitateľom za ochotu a pozornosť si prečítať tieto dve moje BLOGy. Samozrejme som plne otvorený k racionálnej diskusii o veci, komunikácii na prípadné otázky, názory, podnety, samozrejme podané slušnou dôstojnou formou. Mojím cieľom bolo napísať triezvy racionálny príspevok a zodpovedať sympatizantom a voličom našej strany na čo najviac otázok, podať racionálny názor. Tak aj ukázať môj názor ľuďom ktorí sa o problematiku zaujímajú.
Iste mnohí čitatelia čakáte odpoveď na otázku či poviem či Fico bol alebo nebol v konšpiračnom byte a čo tam robil. Vo svojej podstate je to téma na ktorú si musí každý čitateľ urobiť názor sám. Samozrejme ja nie som z centrály, ani osobný asistent či tajomník predsedu a preto nie som kompetentný sa k tomu oficiálne vyjadriť. Mojím cieľom nebolo a ani nie je napísať nejaké stanovisko strany, k tomu ako rádový člen či agitátor nemám ani kompetencie. Mojím cieľom bolo predložiť môj názor, pohľad na vec, moju interpretáciu situácie ku ktorej sa dialógy zo spisu Gorila viažu.
V prvej časti som sa snažil ukázať nový pohľad na spis Gorila a na možnú potenciálnu okolnosť prípadnej komunikácie lídra ľavice s ľuďmi z pravice ohľadom riešenia politickej mapy, ohľadom obrovskej nestability a rizikovosti na pravici. Predostrel som historický vývoj slovenskej pravice a poukázal na mnohé paralely. Obecne bolo známe že tak v KDH ako i v SDKÚ je zreteľná stranícka nestabilita a hrozba „puču“, personálnemu rozkolu v strane, možnosť vzniku novej strany apod. Či to bolo v takom alebo onakom stave, to nám na ľavici neprínaleží vysvetľovať, skôr by sa k tomu mal vyjadriť líder pravice v akom stave mal partaj a vzťahy. Napokon skúsenosť s likvidáciou zväzov v Bratislave hovorí jasnou rečou. Zaiste bolo správne aby som predostrel aj uvedenú možnú interpretáciu vecí.
V druhej časti som sa v podstatnej miere usiloval o argumentačné rozobratie prípadu tak za ako i proti za predpokladu že uvedené informácie v spise Gorila sú autentické. Myslím si že samotná uvedená argumentácia na obe strany je vysoko validitntná a jasne čitateľná, dávajúca priestor pre čitateľa aby sa mal možnosť aspoň zamyslieť nad procesmi ktoré v tej dobe prebiehali. Podobne som sa snažil pozorne vysvetliť či napísať svoj názor na niektoré konkrétne tvrdenia zo spisu, ktoré sú evidentne buď mimo kontext alebo značne ďaleko od pravdy. Tak isto som napísal svoj názor prečo sa predseda nevyjadruje k spisu Gorila kde je „nejako“ uvedený. Samozrejme keďže sa opäť táralo o financovaní strany tak predložil som konkrétne relevantné objektívne informácie na vyvrátenie nezmyselných špekulácií.
Väčšina odstavcov z dialógov sú operatívne aktuálne politické názory alebo pohľady, súkromné skôr dôverné rozhovory, ktoré sa nedajú z vonka jednoznačne okomentovať, alebo zreteľne interpretovať, keďže sa jedná o politickú a nie ekonomickú komunikáciu. Kým v prípade biznisov pravičiarov sa dajú jasne vystopovať ekonomické procesy, predaje, transakcie, pohyby peňazí, v prípade politickej diskusie sa jedná o aktuálne názory kde samotné procesy prebehli v rokoch 2006-2010 veľmi často odlišne ako je to tam uvedené.
Ešte raz na záver, ďakujem Vám za prečítanie mojich názorov a pohľadov na spis Gorila ohľadom tiem a otázok týkajúcich sa predsedu alebo jeho tajomníka. Zaiste ako som už vravel, každý čitateľ si musí o spise Gorila, o protestoch ktoré v súčasnosti prebiehajú, o rôznych ďalších aktivitách, a zaiste aj o mojich uvedených názoroch, urobiť názor sám. Verím, že som aspoň trošku v tomto smere čitateľom svojimi myšlienkami pomohol.
Samozrejme ze Vas pohlad je typicky ...
stopy vedu k modrym gorilam: - S predsedom... ...
Ficov človek robil biznis so schránkami... ...
A teraz si predstave tú hrôzu: SDKÚ ...
Milý pán Demagóg ! Ja píšem iba ...
Celá debata | RSS tejto debaty