Založ si blog

Kríza peňazí: Ako sa dajú zničiť peniaze? Časť B – Príbeh o indickom kupcovi opíc

Mnohí čitatelia prejavili a prejavujú záujem o dobrý a zrozumiteľný článok ohľadom aktuálnych problémov vo svete, o tom prečo stále na nás straší kríza a dlhy. Prečo zlyhávajú monetárne systémy? Prečo sa krajiny zadlžujú a bez dlhov nevedia fungovať? Prečo euro má toľko problémov a ako ich riešiť? Zaiste je dobré aby som na túto tému napísal zrozumiteľné články, aby som čitateľom priblížil aspoň trošku o čo ide – kde je problém, a čo s tým.

 

V tejto druhej časti predkladám „vymyslený“ príbeh o indickom kupcovi opíc. V ekonómii alebo finančníctve existuje plno príbehov demonštrujúce určitý jav podané v zrozumiteľnej ľudovej forme. Podobne do tejto skupiny patrí aj príbeh o indickom kupcovi opíc ukazujúci bublinový efekt, krach akciového trhu apod. Je to pekný príbeh v tom, že naraz sa dá ukázať veľa aspektov vo forme „rozprávaného“ príbehu často využívaného na školách pre deti. Kto je skutočným autorom príbehu je podobne ako v ostatných prípadoch často nezistiteľné, keďže tak „zľudoveli“ až dnes už ťažko to ide zistiť. Tak isto existuje veľa verzií príbehu a aj tu uvádzame dve. Prvá jednoduchšia a druhá komplexnejšia verzia.

 

 

Príbeh o indickom kupcovi opíc – jeden kupec jedna dedina.

 

V jednom kraji v Indii žijú domorodci obrábajúci svoju pôdu, vyrábajúci drobné predmety, chodiaci na trh nakúpiť čo potrebujú. V okolitých lesoch žijú opice a iné zvieratká. Jedného dňa k ním zavíta obchodník z Dillí ktorý ponúka domorodcom dobrú prácu. Obchodník vraví, že potrebuje opice do cirkusu, do ZOO v USA či Európe, drobným zámožným chovateľom apod. Za každú opicu ponúka domorodcom 10 dolárov. Domorodci vidia krásne dolárové bankovky a vravia si, trochu námahy niečo nachytať a prídu k peniazom. Domorodci odhadujú že v ich regióne žije 2 000 opíc. Obchodník vraví že po týždni sa vráti a nakúpi od nich opice. Domorodci sa pustia do práce a po týždni obchodník skutočne príde. Domorodci pre neho chytili 1000 opíc za čo im obchodník zaplatí 10 000 dolárov. Domorodci sa potešia zo zarobených peňazí, trochu práce a hľa ako veľa peňazí v ruke.

 

Po týždni príde obchodník za domorodcami a znova im ponúka, že je ochotný od nich kúpiť ďalšie opice. Domorodci sa bránia a hovoria, že opíc nie je až tak veľa a chytenie ďalších si vyžiada ďaleko viac úsilia. Obchodník súhlasí a je ochotný akceptovať za každú opicu 20 dolárov. Po týždni príde obchodník. Domorodci chytili 500 opíc za čo im obchodník vyplatil 10 000 dolárov. Domorodci sú nadšení. Za trochu námahy a úsilia si za týždeň dokázali zarobiť veľké peniaze aké dovtedy vedeli zarobiť za niekoľko mesiacov tvrdej práce.

 

Po ďalšom týždni príde opäť obchodník ochotný kúpiť ďalšie opice poukazujúci že o opice je stále záujem, neuspokojila sa poptávka v cirkusoch či ZOO. Domorodci však hovoria, že opíc už v regióne je málo, treba ďaleko viac hľadať, ísť hlbšie do lesa, viac úsilia na chytenie. Preto pýtajú za každú opicu 30 dolárov, lebo veľa sa už chytiť nedá. Obchodník súhlasí. Domorodci sa usilujú a za týždeň chytia 300 opíc. Príde obchodník a za každú z nich zaplatí dohodnutých 30 dolárov – teda 9 000 dolárov v celku. Domorodci sú veľmi radi lebo na opiciach si dokázali zarobiť už 29 000 dolárov za tri týždne práce. Takéto peniaze by normálne možno nezarobili pred tým ani za rok.

 

Po týždni príde však za domorodcami asistent kupcu porozprávať sa s domorodcami. Dozvie sa ako to doposiaľ šlo. Asistent im povie, že opice predali veľmi lacno – hlboko pod cenu lebo kupca ich predáva do ZOO za 70 dolárov za kus. Keď ste boli ochotní dať 10 dolárov za opicu tak obchodník na tom prudko zbohatol. Ale pritom to bolo vtedy keď nachytali najviac opíc. Preto asistent im dáva ponuku. Nech odkúpia od neho všetky opice čo má za 35 dolárov lebo na budúci týždeň príde kupca ochotný nakúpiť opice i za 50 dolárov. Údajne v inom regióne sa nedajú opice kúpiť lacnejšie než za 55 až 60 dolárov, tak pri ponuke 50 dolárov je to dobrá voľba pre neho. Domorodci sa potešia že z každej opice zarobia ďalších 15 dolárov. A tak kúpia všetky opice čo má asistent k dispozícii. Uplynul týždeň, dve, tri, a kupcu opíc a ani jeho asistent sa nikdy viac neukázali. Čoskoro zistili, že

sú to presne tie isté opice čo nachytali. Domorodci však prišli o skoro všetky svoje peniaze …

 

 

Poďme si zhrnúť ako dopadol „biznis domorodcov s opicami.

 

Prvá kúpa opíc   10 x 1 000  = 10 000 dolárov

Druhá kúpa opíc 20 x 500    = 10 000 dolárov

Tretia kúpa opíc 30 x 300     =  9 000 dolárov

= = = = = = = = = = = = = = = = = = = = = = =

Celkove domorodci chytili 1 800 opíc a dostali 29 000 dolárov.

V priemere to je zhruba 16,1 dolárov za opicu.

 

Pri kúpe opíc od asistenta zaplatili domorodci 35 x 1 800 = 63 000 dolárov.

Domorodci tak prerobili 34 000 dolárov čo je zhruba 18,8 dolárov za opicu.

 

Prečo domorodci prišli o peniaze? Na jednej strane môžeme povedať že tu ide o podvod. Asistent vedel že kupca nepríde a on chcel iba od ľudí vytrieskať peniaze. To je určitá chybička modelu. Podstata je však v tom, že domorodci chceli ľahko a rýchlo zbohatnúť na niečom, čo dovtedy nemalo prakticky žiadnu ekonomickú hodnotu (nikto pred tým opice nekupoval a nepredával). Domorodci mali veľké očakávania o ktorých pravdivosti alebo správnosti, reálnosti si nemohli nijako overiť. Všetci očakávali že keď kupca prišiel tri krát tak príde aj ďalší krát. Kúpi a zaplatí. Takto oni získajú peniaze pre svoj lepší život.

 

Skúsme tento príklad pre iný model pre iné čísla aby som myšlienku ešte viac zvýraznil. Vezmime takýto postup:

 

Prvá kúpa     10 x 700    =  7 000  eur
Druhá kúpa   20 x 400    =  8 000  eur
Tretia kúpa   30 x 300    =   9 000  eur
Štvrtá kúpa   40 x 200    =   8 000  eur
=================
Opíc      celkove       1 600 
Príjem   celkove     34 000 eur

 

Asistent kupcu:
50 x 1 600          80 000 eur

Príjem z opíc      34 000 eur
Strata z biznisu   46 000 eur

Na tomto modeli je krásne vidieť v čom je problém pri vyššom a vyššom počte „medzikrokov“, teda starších obchodov. Ten ďalší je drahší a drahší, zostáva menej a menej opíc k dispozícii až posledný predaj od asistenta per jednu opicu je v porovnaní s prvými najmenšími ponukami o to stále viac nevýhodný a nevýhodnejší. O to ovšem budú väčšie straty ak nastane prípad keď nikto nebude ochotný od nich „drahé“ opice kúpiť – teda za cenu za ktorú ich kúpili domorodci späť.

 

 

Príbeh o indických kupcoch opíc – veľa kupcov a veľa dedín.

Príklad krachu obchodovania s opicami

 

 

Predošlý príklad mal jednu drobnú chybičku. Tou bol fakt že asistent vylákal podvodne peniaze od domorodcov hoci vedel že kupca už viac nepríde. Ekonomická myšlienka je jasná,  ovšem ukázaná vo veľmi špeciálnom prípade. Predstavme si, že v Indii je niekoľko dosť vzdialených regiónov kde žijú domorodci (usadlíci) ktorí z času na čas idú na trh s tovarom predať a niečo kúpiť do iného regiónu. Z času na čas prichádzajú do Indie Európania ktorí kúpia tovar od nich a donesú tovar pre nich. Nosia peniaze za ktoré utrácajú za tovar z Indie.

 

Jedného dňa sa rozšírila informácia, že do Indie pravidelne prichádzajú kupci z Európy alebo USA ktorí sú ochotní kúpiť opice žijúce iba v Indii a ponúkajú za ne veľmi atraktívnu sumu peňazí – aká sa v Indii nedá zarobiť. Stačí nachytať a prísť na trh. Kupca zaplatí a berie opice so sebou. Aké ľahké, že? Takto v kešeni budú veľké atraktívne bankovky aké sa dajú zarobiť v Indii veľmi ťažko. To samozrejme zaujalo viacero regiónov (napríklad 10) v ktorom žijú rôzne počty opíc. Povedzme od 1 000 – 4 000. Do každého z regiónov prichádzajú obchodníci z Európy a kupujú nejaké opice od domorodcov za ktoré zaplatia určitú sumu. Takto sa zakrátko zriadili zvlášť miesta pre opice na tržniciach pre obchodovanie.

 

Lenže aj domorodci v Indii chcú z opíc zarobiť čo najviac. Ak si chcú kupci kúpiť opice, tak nech dostanú domorodci reálnu „tržnú“ cenu. Takto je to fér pre domorodcov a zase takto to núti zaplatiť od kupcov reálnu cenu. Tí domorodci, čo predávajú svoje opice v inom regióne, zase majú tendenciu predávať o čosi lacnejšie ako tí čo sú z domovského regiónu. Zase tí kupci ktorí idú predávať opice inde chcú predať za drahšie ako je cena v ich domovskom regióne. Domorodci chcú lacno nepredať, ovšem nie tak draho aby ich nikto nekúpil.

 

Predpokladajme, že aj kupci z Európy chcú zarobiť na tom. Veď prečo by kupca mal byť iba „dovozca“ keď môže aj sám dobre zarobiť keď už má prehľad o cenách opíc v Indii? Preto kupca tiež predáva a kupuje opice. (teda ošetrenie situácie s asistentom). Ovšem, počet jeho predajov a kúp je ďaleko menší ako v prípade domorodcov. Zase domorodci v Indii medzi sebou si navzájom predávajú tiež len v malom rozsahu – väčšinou predávajú kupcom z Európy. Kupca opíc z Európy časť opíc odnesie do Európy. Na druhej strane opice mávajú mladé čím predpokladajme že celkové počty opíc v Indii sa nemení.

 

Na začiatku nech opice stoja na tržniciach 9-12 dolárov. Samozrejme aj domorodci či kupci si uvedomujú že cena za prepravu, uskladnenie, jedlo, sa odráža v cene opíc. Ale keďže o opice je záujem z Európy, cena predaja postupne rastie. Domorodci postupne zvyšujú cenu lebo stále veria že budú kupci ktorí sú ochotní za takú cenu opice kúpiť. Keďže o opice je záujem, cenu dávajú tak veľkú za akú sú kupci z Európy ochotní kúpiť (akceptovať).

 

Ovšem kupci opíc z Európy sa snažia v určitom momente lacno kúpiť, aby časť odniesli do Európy (cesta pred 100 rokmi do Indie trvala dlhú dobu a preto sa kupca neukazoval aj pol roka) a časť si nechajú na biznis v Indii. Čakajú až cena pôjde hore. Potom so ziskom predajú domorodcom späť. Keďže Európania opice potrebujú (pre ZOO, cirkus), doma za ne kupci taktiež pýtajú viac. To samozrejme dáva nádej domorodcom že bude stále ďalší kupca z Európy, ktorý bude ochotný opice kúpiť. Vďaka tomu kupcov opíc z Európy sa inflácia ceny dotýka len veľmi málo. Ovšem, pokiaľ cena za opice nebude príliš vysoká.

 

Vďaka dopytu a ponuke, ochote Európanov či z USA si priplatiť za opice, cena rastie a rastie, lebo domorodci očakávajú že na opiciach sa dá stále dobre a viac a viac zarobiť. Kupci tak isto očakávajú že aj im sa z biznisu už v Indii prilepší. Veď prečo by mali byť domorodci tak chudobní, drať na poliach, keď tu si môžu zarobiť peniaze na lepší život? Až jedného dňa rast cien opíc prerastie rast ceny peňazí v Indii. Domorodci postupne čoraz viac ukladajú svoje reálne zarobené peniaze (z chovu zvierat, pestovania plodín, výroby vecí …) do opíc. Ovšem potreba reálnych peňazí pre bežný život je veľká a tak prichádza čoraz viac domorodcov si požičať peniaze do banky. Ovšem čím ručia? Opicami. V domnienke, že ich predajom (za drahšie) sa získajú peniaze ktoré sú protihodnotou za opice. Ovšem dlhy treba splácať a možnosti reálnych zárobkov z iného v Indii ako z opíc sú veľmi obmedzené. Ovšem toto spôsobuje, že cena opíc ešte rýchlejšie rastie lebo postupne čoraz viac a viac ľudí cíti, že musí dosť draho predať opice aby dostali dosť veľa peňazí na to, aby splatili svoje dlhy (pohľadávky). Stále však očakávajú a veria, že bude niekto kto je ochotný opice kúpiť. Veria, že zajtra budú opice ešte drahšie ako dnes a kúpa dnes je dosť lacná na to aby drahším predajom neskôr sa dalo stále na nich zarobiť tak potrebné peniaze pre splácanie záväzkov. Ovšem, zrazu sú opice príliš drahé.

 

Kupci z Európy po určitom čase zisťujú že cena opíc je privysoká. Veď už ani v Európe nie sú ľudia ochotní tak drahé opice kúpiť do ZOO či cirkusu, keďže opice žijú aj inde vo svete. Tie sú trochu iné, ovšem podstatne lacnejšie. Domorodci však majú veľké očakávania že prídu kupci z Európy alebo niekto (hoc aj Marťania) kto bude ochotný draho opice vykúpiť aby vyslobodili domorodcov od kazajky dlhov a záväzkov viazané na biznis s opicami.

 

Až, jedného dňa, sa stala katastrofa. Strašne veľa ľudí stálo na trhovisku. Zúfalo ponúkali svoje krásne, nádherné šarmantné opice, ovšem nebol nikto, úplne nikto, kto by bol ochotný ich vôbec kúpiť. Tobôž tak draho ako by to domorodci potrebovali. Tobôž trochu lacnejšie ako včera. A pyramída sa zrútila. Trh s opicami sa úplne zrútil a strašne veľa domorodcov zbankrotovalo. Prakticky hneď prišli o svoje peniaze. Keďže reálna ekonomická cena opíc sama o sebe bola prakticky nulová (toľko stáli pred príchodom Európanov ktorí boli ochotní opice kúpiť), zábezpeka opicami bola k ničom.

 

 

Prečo trh s opicami skrachoval?

 

Samozrejme prichádza otázka prečo ku tak veľkému krachu vôbec došlo. Čo sa stalo? Čo domorodci nemali robiť? Tento príklad je asi najznámejší pedagogický príklad ukazujúci bublinový efekt, či u nás skôr známe ako pyramídová hra, lietadlo apod. Alebo, lepšie povedané je to príkladom krachu burzy cenných papierov z roku 1929 alebo hypotekárna bublina z roku 2008. V minulosti môžeme podobne nájsť podobný príklad krachu trhu s tulipánmi v Holandsku z rokov 1634-1637. Tiež je to známe ako tulipánová horúčka. U nás za socializmu bola známa hra lietadlo, ktorá podobne ako v iných príkladoch, je ukážkou toho ako zničiť reálne peniaze.

 

V hre lietadlo išlo o to že poštou niekto Vám poslal list s poradím v zozname. Vy ste poslali 20 korún prvému a potom ste posunuli ostatných v poradí o jedno miesto dopredu. Vy ste sa pripísali na koniec. List ste rozposlali známym a tí svojim známym atď. Až ste verili že prídete na prvé miesto a vám prídu peniaze. Prvá či druhá generácia ľudí na tom skutočne zbohatla pretože veľmi málo ľudí bolo viazané na túto hru. Bolo teda dosť ľudí ktorí vám posielali 20 korún hoci vy ste rozposlali veľmi málo listov. Ovšem čím viac ľudí túto hru hralo o to menej a menej bolo tých ktorí ešte nehrali. Až raz bolo príliš veľa ľudí čo čakalo na postup v poradí, no nikto reálne neposielal. Ľudia minuli peniaze za poštovné ovšem 20 korunových bankoviek sa nedočkali …

 

Ale vráťme sa k nešťastným domorodcom v Indii. Na tomto rozšírenom modeli je krásne vidieť v čom je problém. Zoberme si to z pohľadu reťazca jednotlivých domorodcov a kupcov pri predaji konkrétnej opice, až pokiaľ opica nepôjde preč z Indie. Pri vyššom a vyššom počte „medzipredajov“ dochádza iba k zvyšovaniu (inflácii) ceny za opicu ovšem tieto „ziskové“ peniaze nie sú kryté prakticky ničím reálnym, žiadnym reálnym produktom. Problémom je, že tieto nárasty ceny za opicu so sebou vedú reálne záväzky na peniaze toho kto túto opicu kupoval. Ak si na ňu požičal, tak musel tieto peniaze vrátiť hoci ekonomická úžitková cena opice (produktivita ekonomickej hodnoty z opice) reálne mohla byť veľmi malá. Zlato je mimoriadne trvanlivá záruka preto, lebo prakticky stále udržiava svoju hodnotu (nestráca na cene). Zlato garantuje cenu peňazí ním reprezentované. To však vôbec neplatilo o opiciach.

 

Čím dlhšie niekto sa viazal na opice, nestihol včas z toho vyskočiť preč, potom reálne prišiel aj o 90 a viac percent svojich peňazí hoci záväzky (pôžičky, dlhy) mu zostali celé. Kým počet bankoviek v obehu sa nezmenil (berme prípad že inflácia peňazí bola prakticky nulová), výška dlhov (pasív, záväzkov) prudko rástla. To spôsobilo že vytvorené peniaze na obeh v ekonomike vôbec neprodukovali reálne hodnoty, žiadne reálne krytie stojace za bankovkou. Takto nechtiac domorodci zničili prakticky všetky peniaze ktoré investovali do opíc. Tieto „skazené“ peniaze nebolo možné tak ľahko nahradiť a tak to likvidovalo platidlo s ktorým domorodci vlastne platili.

 

Už od času kedy prišla zvesť o možnosti si dobre privyrobiť chytaním a obchodovaním s opicami, celé to bolo spojené s očakávaniami u ktorých dopredu sa nedá povedať či určite nastanú alebo nie. Ak teda robil niektorý domorodec rozhodnutie, nevedel či to čo očakáva sa skutočne naplní v budúcnosti alebo nie. Čo je však oveľa horšie, väčšina domorodcov nemala ani tušenie o tom aké sú v danom okamihu reálne riziká, akú sú hrozby ak sa očakávania (či priania) nenaplnia (nie je možné splniť). Spočiatku boli očakávania a predpoklady pre zárobok veľmi vysoké a reálne. Riziká boli malé – veď kto neobchoduje a čo je zlé na tom keď niekto niečo predáva? Pokiaľ cena opíc bola reálna, racionálna, trh nebol deformovaný a tlačený nejakou záťažou záväzkov aktérov, všetko bolo v poriadku. Ovšem, vidina rýchlo zarobených peňazí a rast „zisku“ za predaj samotných opíc nekrytý viditeľnou pridanou hodnotou (produktivitou) vytváral stále vyššie a vyššie riziká pre samotných domorodcov. Postupne cena opíc prestala byť reálnou cenou. Neodrážala hodnotu peňazí s ktorými sa pracovalo – obchodovalo. Trh sa začal vážne deformovať. Aktéri prestali vidieť reálnosť ponuky a predaja. Začali silne sledovať čistý príjem peňazí aby vyrovnali svoje záväzky (peniaze potrebné pre život, pre rodinu, chod farmy, pôžičky …) až nárast virtuálneho zisku (ničím nekrytého nárastu objemu peňazí za opice) prerástol reálnu hodnotu. Čo viedlo až k prasknutiu bubliny. Čiže od určitého momentu biznis s opicami bol vlastne podobnou „hrou“ ako je hra lietadlo. Netvorili sa žiadne reálne hodnoty, ale postupne sa zničili reálne peniaze ktoré boli použité na „hru“.

 

Ďalším dôležitým aspektom je to, že domorodci mali spočiatku reálne očakávania, ovšem vôbec si neoverovali či sú dlhodobo udržateľné. Postupne ich očakávania, predstavy boli menej a menej reálne. Až v jednu chvíľu všetci mali úplne rovnakú túžbu, čakali že príde niekto (hoc aj Marťania), ktorí vykúpia opice aby ich vyslobodili z kazajky záväzkov spojené s opicami – či skôr dlhmi. Opice v deň krachu prakticky padli na tú istú hodnotu akú mali na začiatku keď sa biznis rozbehol – prakticky nulovú hodnotu. Peniaze uložené v nich sa vyparili. Problém je, že v celom tomto procese nebol nikto kto by sledoval dianie, ohodnotil či upozornil nestranne na riziká. Nikto neoceňoval rating obchodu či obchodovateľnosti s opicami, čím by mohli domorodci dostať nejaký indikátor podľa ktorého sa mohli orientovať. Takto reálne boli hodený do vody na pospas osudu a prípadnej pomoci z vonka, ak vôbec príde. Po krachu a trpko získanej skúsenosti im nezostávalo nič iné ako sa vrátiť k poctivej práci založenej na tvorbe produktu tak aby hoc s malými výťažkami z toho postupne „vyčistili“ zničené peniaze z obehu. Žiaľ, toto však spoznávame aj my v dnešnej dobe …

Prečo nevolím partaj Borisa Kollára? Pravda povedaná natvrdo

19.01.2016

Drahí čitatelia, opäť sa nám blížia parlamentné voľby na Slovensku a naplno sa rozbehla predvolebná kampaň. Znova prichádza na otázku čo je na Slovensku reálna alternatíva k politike SMERu viac »

Ako fungujú podvody s prieskumami verejnej mienky? Čistá pravda o spin doktoringu. Časť 3

18.01.2016

Drahí čitatelia, opäť sa nám tu blížia parlamentné voľby a samozrejme opäť a opäť prichádza na notoricky známu zabehnutú tému ohľadom korektnosti, pravdivosti, validity či objektivity viac »

Kríza peňazí: Ako prichádzajú a odchádzajú peniaze? Časť D – Príbeh o mladom múdrom sultánovi

17.06.2014

Mnohí čitatelia prejavili a prejavujú stále záujem o dobrý a zrozumiteľný článok ohľadom aktuálnych problémov vo svete, o tom čo sú príčiny vzniku kríz, rastov či úpadkov. Prečo sa viac »

Barcelona, útok

Svetoví politici a aj športovci odsúdili útok v Barcelone

17.08.2017 22:07, aktualizované: 18.08.2017 00:16

Pri teroristickom útoku v metropole Katalánska zomrelo najmenej 13 ľudí a viac ako 100 bolo zranených.

fico

Fico: Konal som razantne, ale korektne

17.08.2017 20:00

Premiér Robert Fico je presvedčený, že vládni partneri sú schopní pokračovať ďalej. O situácii v koalícii poskytol exkluzívny rozhovor denníku Pravda.

Smolíková

Povedie ministerstvo školstva Smolíková?

17.08.2017 19:00

Takmer po roku a pol úradovania skladá minister školstva Peter Plavčan (nom. SNS) zbrane. Nohy mu podrazilo pochybné rozdeľovanie eurofondov za 600 miliónov eur.

Peter Kažimír

Kažimír chce viac podporiť nájomné bývanie

17.08.2017 18:00

Ministerstvo financií chce viac podporiť nájomné bývanie ako kupovanie bytov do vlastníctva. Pre mladých mení podporu pri hypotékach.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 20
Celková čítanosť: 71764x
Priemerná čítanosť článkov: 3588x

Autor blogu

Kategórie