zahoransky

Po napísaní prvých dvoch častí som si pozorne prečítal diskusiu, ohlasy, podnety a návrhy ohľadom predkladaného textu. Naozaj nie je ľahké o tejto téme rozprávať tak aby som na jednej strane nachádzal konštruktívny vecný spoločensky akceptovateľný prístup a zároveň nachádzal prijateľné konštruktívne podnety akceptovateľné zo strany komunity LGBT občanov. Pôvodne som mal v pláne napísať túto sériu na kratšom rozsahu, no stále prichádzali ďalšie a ďalšie aspekty ktoré by bolo dobré priblížiť zo strany nezávislej osoby, ktorá nie je LGBT, no zároveň napísať konštruktívny text pre sociálnu integráciu LGBT do spoločnosti, a tak aj napísať rozumný pohľad z pohľadu sociálnej demokracie na Slovensku. Či som uspel alebo nie, to prirodzene prenechávam na čitateľa aby si urobil vlastný názor sám.

Ako sa má prezentovať LGBT osoba ohľadom požiadaviek na spoločnosť?

Skôr ako som začal pripravovať trilógiu ohľadom LGBT, pozrel som si staré svoje príspevky z rôznych zdrojov, no v hlavnej miere som vychádzal zo skúsenosti akú tu vidím v Humennom. Príklad životného spolužitia Michala a Jána je krásnou ukážkou racionálnej sociálnej integrácie LGBT a zároveň plniace zodpovedné požiadavky kladené na životný partnerský vzťah zo strany spoločnosti. Títo dvaja ľudia sú tí ktorí ukazujú že požiadavky ohľadom registrovaných partnerstiev, ohľadom rovnakých príležitostí pre LGBT osoby, je zmysluplná téma a treba ju vhodným spôsobom pochopiť. Otázka však znie ako sa majú prezentovať samotní LGBT aby ich spoločnosť lepšie pochopila, akceptovala a zlepšovalo sa povedomie o LGBT. Marek a Ján vo svojom okolí sa naozaj dôstojne prezentujú tým ako sa správajú k ostatným ľuďom, či tým ako pristupujú k zodpovednej výchove zvereného dieťaťa.

Výpoveď poslanca za stranu Sloboda a Solidarita, ktorý sa asi po roku jeho politickej „kariéry“ verejne prihlásil k tomu že je gay, podané tak trochu svojráznym spôsobom, iste malo zmysel v tom že bol prvým kto to otvorene urobil, ovšem mnohí LGBT občania (vrátane Mareka a Jána) právom namietali že zvolená forma nebola dobrá. Ak chcel pán poslanec poukázať na problematiku LGBT tým že sa sám k príslušnosti prizná a upúta na seba z pozície politika pozornosť, tak to bola naozaj zlá cesta.

Skôr ako niekto chce od spoločnosti aby ho lepšie pochopili, akceptovali, v prvom rade by mal dosiahnuť určité spoločenské uznanie, rešpekt tým že má úspešné či pre spoločnosť prospešné výsledky vlastnej práce. Ak niekto urobí pre spoločnosť naozaj hodnotné veci, prínos ktorý obecne pozitívne hodnotí celá spoločnosť, tak kultivovaná forma výpovede je úplne odlišná kvalitatívna úroveň než v prípade pána poslanca.

Povedzme že úspešný vedec, lekár či učiteľ, ktorý má za sebou úspešné výsledky práce, získal vysoké renomé vo svojom odbore, je ako človek pozitívne hodnotený v jeho okolí, kolegiálne pozitívne vychádza s ľuďmi, takýto človek pokladá za dôležité povedať v spoločnosti pravdu o sebe že je gay, poukazujúc na prekážky v živote aké LGBT osoby nachádzajú, a prichádza s prosbou o pochopenie a akceptovanie určitých požiadaviek ohľadom LGBT v spoločnosti, tak takýto prístup je naozaj dôstojnou výpoveďou kedy spoločnosť na jednej strane vysoko hodnotí jeho prínos pre spoločnosť, no na druhej strane vníma špecifickosť životnej situácie a potrebu umožniť dôstojné spoločensky zodpovedné usporiadanie si osobného života. Vyslovenie zo strany človeka, ktorý naozaj niečo v živote dokázal, dosiahol celú sériu úspechov, je úplne niečo iné ako vnucované požiadavky či návrhy zo strany buzerantov, ktorí v živote nič pozitívne nedokázali.

Ak úspešný človek majúci veľmi pozitívne vzťahy s ľuďmi z okolia hovorí čo znamená životné partnerstvo gayov, prečo chce od spoločnosti aby pochopila jeho životnú situáciu, čo pre neho registrované partnerstvo znamená, tak tento gay (lezba) nie je buzerant, ale človek ktorý preukázal dôstojné spolužitie v spoločnosti, preukázal že chce plniť spoločenské úlohy a povinnosti, no zároveň si želá aby aj spoločnosť jeho pochopila a prijala možnosť usporiadania si osobného života, uzatvorenia zodpovedného životného partnerstva (formou registrovaného partnerstva) s jeho partnerom – gayom (resp. lezbou), pri plnom rešpektovaní povinností, záväzkov a zodpovednosti so životnými vzťahmi spojené. Výpoveď na základe osobnej skúsenosti, obrátením sa k spoločnosti s konkrétnymi riešeniami problémov, je správna cesta ako sa pohnúť aj na Slovensku dopredu.

Ako sa majú prezentovať LGBT ako komunita v spoločnosti?

Samozrejme podobne ako hovorím o prezentácii určitej LGBT osoby v spoločnosti, je potrebné si položiť otázku aká forma prezentácie komunity LGBT osôb v spoločnosti je vhodná, ktorá na jednej strane poukazuje na prekážky v živote s ktorými sa stretávajú, no zároveň nie je ich aktivita vyvolávajúca napätie. Je naozaj ťažké povedať či ten alebo onen prístup je lepší. Keďže nie som LGBT osoba, nie som najkompetentnejšia osoba ktorá v hlavnej miere by o tom mala vravieť. Môj pohľad je skôr pohľad z druhej strany. Určite je málo ak sa v spoločnosti LGBT dostanú do pozornosti z médií iba pri negatívnych okolnostiach, alebo keď sa uskutoční dúhový pochod. Nemyslím si že dúhový pochod je to najdôležitejšie. Na druhej strane konštruktívne predkladám súbor návrhov ktoré iste stoja za pozornosť napríklad pre občianske združenie Iniciatíva Inakosť.

1.         V prvom rade o svojich problémoch či prekážkach by mali rozprávať predovšetkým rádoví LGBT občania, samotní LGBT občania, tak v rámci svojej zastrešujúcej organizácie ako i k verejnosti (spoločnosti). Oficiálny predstavitelia spravidla prezentujú koncepčné návrhy, legislatívne podnety, jednajú v mene organizácie, no rádoví členovia sú tí ktorí na svojom príklade majú ukázať hodnoty a ukážku toho čo sa predkladá alebo o čom sa hovorí.

2.         Príprava video prezentácií konkrétnych párov gayov či lezieb, ktorí majú dlhodobé stabilné usporiadané vzťahy, ktorí otvorene dôstojnou a jednoduchou formou podané povedia čo pre nich znamená registrované partnerstvo, ako to ovplyvní ich život, čo to prináša a pod. Ukážka párov s usporiadanými vzťahmi, ktorí majú ukážkovo dobré vzťahy, samo o sebe veľa hovorí, že pre takýchto ľudí je registrované partnerstvo dôstojná forma spolužitia.

3.         Príprava video prezentácií výpovede zo strany rodiča LGBT osoby ktorá predostrie ako sa stavia k svojmu dieťaťu a ako vníma požiadavky a potreby LGBT osôb na základe osobnej skúsenosti. Ako vnímali veci ohľadom LGBT pred tým ako zistili pravdu o orientácii dieťaťa, a ako to vnímajú teraz. Prečo, podané v konkrétnosti, podporujú určité požiadavky aké prezentujú organizácie zastrešujúce LGBT občanov. Výpoveď musí vychádzať od osôb ktorých sa nejako vec dotýka, aby povedali čo to pre nich znamená a čo to pre nich prináša.

4.         Príprava video prezentácií výpovede zo strany známych, priateľov, suseda, kolegu z práce, ktorý má pozitívnu skúsenosť so spolužitím v bytovke alebo s pôsobením kolegu na pracovisku, osoba ktorá vypovie ako vníma že v jeho okolí žije alebo pôsobí osoba či pár LGBT občanov. Sprostredkované výpovede majú svoju cenu lebo informácia od nezávislej osoby pôsobí dôveryhodnejšie ohľadom objektívnych požiadaviek LGBT k spoločnosti.

5.        Príprava preložených (titulky, dabované) video prezentácií, záznamov z prednášok významných osobností zo zahraničia v danej oblasti, prezentujúce problematiku LGBT, rôzne aspekty, z odborného pohľadu. Ukážka úspešných skúseností, úspešnej sociálnej integrácie zo zahraničia kde v tomto smere majú podstatne bohatšie skúsenosti, je vždy prospešná vec. V tomto smere neradím vyberať neoliberálne krajiny ako Belgicko či Holandsko.

6.        V rámci možností usporiadať významnú odbornú konferenciu na Slovensku s pozornosťou médií, ohľadom problematiky spolužitia LGBT osôb, sociálnej integrácie a sociálnej práce s LGBT osobami, aby významné osobnosti u nás v danej oblasti vypovedali o veci z vecného odborného pohľadu, tak aj sa prezentovali rozumné koncepčné návrhy v danej oblasti. Tak aj s ohľadom možnosti komunikácie tak s predstaviteľmi rôznych spoločenských organizácií, náboženských organizácií, ako i s predstaviteľmi štátu u nás.

7.        V rámci možností je rozhodne potrebné podstatne viac zvýšiť a zefektívniť sociálnu komunikáciu a osvetovú činnosť na školách, v detských domovoch, mládežníckych centrách, internátoch, v organizáciách tretieho sektoru, či občianskych združeniach ohľadom problematiky LGBT (kto sú LGBT občania), ohľadom dôstojného spolužitia v spoločnosti, ohľadom sociálnej integrácie a sociálnej práce, ohľadom sociálnej komunikácie, a zaiste ako i témy registrovaných partnerstiev ako spôsobu dôstojného a spoločensky zodpovedného usporiadania životného partnerského vzťahu LGBT osôb.

8.        Usporadúvanie malých miestnych akcií, večery spolužitia minorít, kde na spoločnej akcii sa stretnú buď rôzne minoritné skupiny spoločnosti, prezentujú sa kto sú, poukážu na seba. Môže ísť aj o pravidelné stretnutia v nejakej reštaurácii kde povedzme sa stretnú tak klasické manželské páry a tak aj niekoľko LGBT párov na spoločnej akcii, s cieľom poukázať že nie je spoločenský rozdiel. Prirodzená možnosť zoznámenia sa je ďaleko lepšia forma dialógu ako „suchá“ tlačová konferencia niekde v Bratislave.

9.        Zapojenie sa LGBT osôb do dobrovoľníckych spoločensky prospešných aktivít za účelom prospešnej spoločenskej práce, s možnosťou výpovede a prezentácie dôstojných prosieb či požiadaviek k spoločnosti. Akcie ako spoločné darovanie krvi, pomáhanie zdravotne postihnutým či starým ľuďom, skrášlenie prírody (výsadba okrasných stromov, zbieranie odpadkov v turistických oblastiach, rekultivácia prostredia v meste) či iné aktivity sú priestorom pre komunikáciu, pre hľadanie spoločných symbolov, tém pre dialóg. Ako stále vravím, najprv treba ukázať záujem samotných LGBT o spolužitie a prínos v spoločnosti, pre vytváranie prospešných hodnôt pre spoločnosť a až následne po vykonaní dobrej spoločensky prospešnej práce ukázať že aj LGBT občania sú súčasťou spoločnosti, že ich požiadavky sú len pochopením ich špecifík či usporiadania súkromného života.

10.       Zhrnuto povedané, zmena pohľadu prístupu zo strany LGBT od kladenia len požiadaviek k spoločnosti, očakávania že niekto (autorita, seriózna politická strana) začne počúvať, presadzovať či implementovať veci do praxe, ku konštruktívnemu prístupu hľadania čo môže spoločnosť pre nich urobiť tak aby sa situácia zlepšila pre obe strany. V súčasnosti sa skôr od samotných LGBT očakáva skôr hľadanie v spoločnosti svojho miesta, plnenia tých úloh v ktorých sú prospešní aby spoločnosť ich mala o to väčšiu snahu pochopiť.

Aký je právny rámec ohľadom práv LGBT občanov?

Prirodzene, ak hovoríme o prijímaní zákonov ohľadom sociálnej integrácie LGBT, ohľadom toho čo z legislatívneho rámca je potrebné pre lepšie spolužitie v spoločnosti, musíme hovoriť o právnych rámcoch platných tak v Európskej Únii ako aj na úrovni jednotlivých krajín. Z tohto ohľadu musíme pochopiť podstatu toho prečo aj Slovensko musí prijať legislatívne rámce z dôvodu implementácie Európskych právnych noriem a pod.

Základná Zmluva Európskej Únie vo svojej podstate ohľadom LGBT integruje Amsterdamskú zmluvu z roku 1999, ktorá zakazuje akúkoľvek diskrimináciu na základe sexuálnej orientácie občana Európskej Únie. Podobne Diskriminácia v pracovnom práve je zakázaná na území celej Európskej Únie od roku 2000. Základné ľudské práva LGBT (ohľadom príslušnosti k minorite LGBT) sú neodňateľné základné práva, medzi ktoré patrí príslušnosť či právo na životné partnerstvo (spolužitie osôb rovnakého pohlavia). Uplatňovanie minoritných práv LGBT sú realizované na základe individuálnych práv, a nie kolektívnych práv. Z tohto ohľadu diskriminácia ohľadom uzatvárania životných partnerstiev nie je dovolená, ovšem, implicitne sa vec odkazuje na národné legislatívy krajín EÚ, ktoré sú ovšem v súčasnosti mimoriadne heterogénne. Kým niektoré krajiny povoľujú veľmi široký súbor práv (možností pre) LGBT, sú krajiny s veľmi chudou legislatívou, až po krajiny, kde patrí žiaľ aj Slovensko, kde právny systém problematiku LGBT prakticky nepozná.

S ohľadom na transpozíciu Európskej smernice o voľnom pohybe osôb na území Európskej Únie vyplýva, že na území Slovenskej republiky sa táto smernica s ohľadom na práva LGBT buď neuplatňuje vôbec alebo značne nedostatočne, predovšetkým k registrovaným párom rovnakého pohlavia.

V tomto smere je veľmi dôležité sa pozrieť na referenčné dokumenty ohľadom uplatňovania práv LGBT osôb na území Slovenska. Hodnotiace správy nezávislých autorít a expertov sú vodítkom, prípadne zrkadlom, pre lepšie pochopenie situácie tak na Slovensku ako i pri porovnaní s ostatnými krajinami, konkrétne:

Správa Agentúry Európskej Únie pre základné práva (FRA) o homofóbii,
transfóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie z 30. novembra
2010

Správa komisára pre ľudské práva Rady Európy Thomasa Hammarberga o
diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity v Európe, správa z
23. júna 2011

Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy členským štátom o opatreniach v
boji s diskrimináciou na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity – správa
CM/Rec (2010) č. 5 z 31. marca 2010

Jogjakartské princípy o uplatňovaní medzinárodných ľudsko-právnych predpisov na sexuálnu orientáciu a rodovú identitu, prijaté na stretnutí zo dňa 6-9. novembra roku 2006 zástupcami 25 krajín sveta, konané na pôde Univerzity Gadžaha Madu v indonézskej Jogjakarte
http://www.vicepremier.sk/data/files/1063_jogjakartske-principy.pdf

Správa Organizácie spojených národov, Úradu vysokého komisára pre ľudské práva, pojednávajúca o uplatňovaní ľudských práv a slobôd LGBT osôb vo svete, mapujúca súčasný stav, správa zo dňa 15. decembra 2011

Správy Medzinárodnej organizácie Lezieb, Gayov, Bisexuálov, Transsexuálov a intersexuálov ILGA – www.ilga.org resp. www.ilga-europe.org (Iniciatíva Inakosť je jej riadnym členom)

Ďalšie hodnotné informácie ohľadom problematiky práv LGBT čitateľ nájde:

LGBT rights in European Union
http://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_rights_in_the_European_Union
LGBT rights in Europe
http://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_rights_in_Europe
LGBT rights by country or territory
http://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_rights
LGBT social movements
http://en.wikipedia.org/wiki/LGBT_social_movements

Musí Slovensko zaviesť do právneho systému práva LGBT? Ak si čitateľ pozrel predošlé informácie tak odpoveď je zrejmá. Skúsme sa pozrieť na situáciu na Slovensku. Keďže platí smernica o voľnom pohybe osôb v rámci EÚ, tak ľudské práva LGBT ohľadom uzatvárania registrovaných partnerstiev sa musia teda uplatňovať aj na Slovensku. Skôr či neskôr budeme musieť registrované partnerstvá prijať, či sa to politikom z KDH páči alebo nie.

Vezmime si situáciu z iného pohľadu. Poškodená strana má pravo sa brániť pred Európskym súdnym dvorom pre ľudské práva ak je presvedčená že dochádza k porušovaniu jej základných ľudských práv. Keďže situácia je taká aká je, vezmime si prípad že pár dvoch gayov alebo lezieb sa vezme na území trebars Českej republiky (tobôž ak jeden z nich je občanom Českej republiky), a na Slovensku nemôžu uplatňovať svoje práva z dôvodu diskriminácie. Húfne začnú LGBT „páry“ podávať žalobu voči Slovenskej republike. Keďže z právneho hľadiska tu niet o čom, postupne budú vyhrávať jeden súd za druhým až to príde do takej situácie že Európska Komisia zažaluje Slovenskú republiku za absenciu implementácie práva Európskej Únie, neuplatňovanie smerníc EÚ na území Slovenskej republiky. Keďže aj v tomto prípade niet o čom, bude nariadené Slovenskej republike príslušné právne normy prijať a to v pomerne krátkom čase kedy nebude priestor pre serióznu diskusiu. Potom sa naozaj budú vyberať horšie až zlé riešenia pred tými lepšími. O súdnych trovoch, ktoré by museli zaplatiť daňoví poplatníci, radšej ani nehovoriac vzhľadom na ich veľmi vysokú výšku.

Áno, právne represívne riešenie je naozaj zlé riešenie a určite nepomôže k lepšiemu spolužitiu v spoločnosti. Je však otázkou či chceme aby vec na Slovensku došla tak ďaleko, do takej krajnosti, aby sa vec riešila hrubými právnymi represívnymi formami obrany konkrétnych LGBT osôb voči Slovenskej republike, alebo sa našlo riešenie pokojnou dôstojnou formou na základoch ktorého bude možné v budúcnosti pokračovať. Tak ako slušní LGBT nezneužívajú situáciu, podobne musí byť zodpovednosť aj zo strany ústavných činiteľov či samotnej spoločnosti na Slovensku. Na druhej strane hovorím že vec je o dialógu oboch strán, vrátane politických strán, vrátane rádových LGBT občanov, organizácie zastupujúcej LGBT občanov a prezentácie veci na verejnosti, je to o prístupe a tolerancii spoločnosti, o úrovni demokracie na Slovensku rešpektovať práva minorít a pod. Moje články tejto trilógie sledujú práve konštruktívny dôstojný prístup vedúci k dôstojnému priateľskému spolužitiu a pochopeniu. Zaiste či sa mi to aspoň trochu podarilo prirodzene nechávam na vlastný názor čitateľa.